Význam slova "bát" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 21 výsledkov (1 strana)

  • báť sa bojí boja nedok.

    1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í;
    b-í sa ostať sama;
    neboj sa, nič sa ti nestane

    2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška;
    b-m sa, či ťa nájdem doma

    3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku;
    b-m sa, že spadnem, aby som nespadol

    kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí

  • batalión -a/-u m. zastar. voj. oddiel, prápor

  • batéria -ie ž.

    1. suchý galvanický článok: b. sa vybila

    2. rad, blok rovnakých predmetov: b. kotlov, fliaš;
    akumulátorová b.

    3. zostava vodovodných ventilov na regulovanie výtoku vody: vaňová b.

    4. delostrelecká jednotka: protitanková b.;

  • batériový príd.: b. prijímač

  • baterka -y -riek ž. hovor.

    1. batéria (význ. 1): rádio na b-y;
    b-y do tranzistora;
    ceruzkové b-y

    2. vreckový elektr. lampáš: svietiť b-ou;

  • baterkový príd.

  • batist -u m. jemná bavlnená al. ľanová látka;

  • batistový príd.: b-á šatka

  • baťko -a mn. -ovia m. hypok. oslovenie al. pomenovanie staršieho (váženého) človeka: b. Škultéty

  • batoh -a m. zviazané veci nesené na chrbte, noša: b. trávy, raždia, bielizne;
    poviazať veci do b-a;
    vojenský b.;

  • batoľa -aťa mn. -atá -liat s. dieťa medzi 1. a 3. r. života;

  • batoliatko -a -tok s. zdrob.

  • batoliť sa nedok. (o batoľati) chodiť neistým krokom

  • batôžik, batôžtek -a, batôžok -žka m. zdrob.

  • batožina -y -žín ž. kufre, balíky, batohy ap. s potrebami na cestu: osobná b., podať (si) b-u;

  • batožinový príd.: b. lístok, b. vozeň, b. priestor

  • bútľavieť -ie -ejú nedok. stávať sa bútľavým, práchnivieť: starý peň b-ie

  • bútľavina -y ž. spráchnivené, bútľavé drevo: b. v starej vŕbe

  • bútľavý príd. práchnivý; dutý: b. strom, peň;
    b-é drevo

  • eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu

  • štáb -u m.

    1. orgán veliteľa na velenie vojskám: generálny, hlavný, partizánsky š., veliteľ š-u

    2. skupina spolupracovníkov (na vedenie výr. podniku, akcie ap.): š. závodu, brigády;
    volebný š., filmový š., organizačný š.;

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV