Význam slova "aď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ad acta [adakta] (skr. a. a.) prísl. admin. do spisov (zn. na vybavenom spise): dať, uložiť a. a.

ad hoc [hók] prísl. kniž. (lat.) len na daný cieľ: obhajobná komisia ad h.

adagio [-ádžo] (tal.) hud.

I. prísl. pomaly, zvoľna

II. adagio -ia L -ie mn. -ia s. hud. skladba al. časť skladby v tomto tempe

Adam -a m. bibl. meno prvého človeka

● začať od A-a od začiatku;
byť ako A. nahý;
expr. A-ovo rebro žena;
A-ovo jablko výstupok na prednej strane hrtana, ohryzok

adaptabilnosť -i ž.

adaptabilný príd. kniž. schopný adaptácie;

adaptácia -ie ž.

1. prispôsobenie, úprava: a. budovy;
divadelná a. novely

2. iba jedn. prispôsobovanie sa, prispôsobenie sa: a. organizmu na chlad;

adaptačný príd.: a-é práce

adaptér -a L -i mn. N a A -y m. prístroj, zariadenie, ktorým sa niečo prispôsobuje na nové použitie

adaptovať nedok. i dok. prispôsobovať, prispôsobiť, upravovať, upraviť: a. budovu, a. text

// adaptovať sa: oko sa a-je na tmu

adekvátne prísl.;

adekvátnosť -i ž.

adekvátny príd. kniž. zodpovedajúci, primeraný, zhodný: a. výraz, a. preklad;

adept -a m. začiatočník (vo vede, umení, v praktickej činnosti);

adeptka -y -tiek ž.

adieu [aďiö], adié cit. (franc.) zbohom: lúčime sa, a.

adjektívne prísl.;

adjektívnosť -i ž.

adjektívny príd.;

adjektívum -va -tív s. lingv. prídavné meno;

adjunkt -a m. v min. pomocný úradník;

adjunktka -y -tiek ž.;

adjunktský príd.: a. plat

adjustácia -ie ž. odb. vystrojenie všetkým potrebným, usporiadanie, usporadúvanie, úprava: admin. a. spisu;
obch. a. tovaru;
farm. a. lieku;

adjustačný príd.

administrácia -ie ž. hosp.-tech. správa, najmä novín a časopisov

administratíva -y ž. správa, riadenie, vybavovanie ver. vecí štátu, podniku ap.; orgány vykonávajúce túto činnosť: pracovať v a-e; prezidentova a.;

administratívne prísl.

administratívnoprávny príd. týkajúci sa administratívneho (správneho) práva

administratívnosprávny príd. týkajúci sa administratívnej správy: a-a jednotka

administratívny príd.: a. pracovník, a-e opatrenie;

administrátor -a m.

1. správca administrácie

2. správca farnosti;

administrátorka -y -riek ž.

admirál -a m. veliteľ vojnového loďstva

admiralita -y ž.

1. úrad veliteľstva vojnového loďstva; jeho budova

2. hromad. admiráli

adolescencia -ie ž. odb. obdobie od skončenia puberty do obdobia dospelosti;

adolescenčný príd.: a. vek

adolescent -a m. odb. dospievajúci človek v období adolescencie;

adolescentka -y -tiek ž.;

adolescentský príd.

adopcia, adoptácia -ie ž. práv. prijatie (dieťaťa) za vlastné, osvojenie;

adopčný, adoptačný príd.: a-á zmluva

adoptívny príd.

1. kt. prijal dieťa za vlastné

2. kt. bol prijatý za vlastného: a. otec;
a. syn

adorácia -ie ž. náb., kniž. prejavovanie úcty k Bohu, vzývanie Boha; zbožné uctievanie, poklona: a. Boha;

adoračný príd.

adrenalín -u m. odb. hormón drene nadobličiek

● stúpa mu a. je rozčúlený

adresa -y -ries ž.

1. meno príjemcu (osoby, inštitúcie) a miesto určenia na liste, zásielke; údaj o mieste bydliska al. pôsobiska: presná a.;
a. pracoviska;
zmýliť si a-u i fraz. obrátiť sa na nepravú osobu

2. inform. kód odkazujúci na uloženie dát v počítačovej pamäti: súbor a-s, volič a-s;
→ e-mailová a.

3. písomný ver. prejav ako vyjadrenie vďaky ap. niekomu: pozdravná a.

● povedať niečo na a-u niekoho vo vzťahu k niekomu;
obrátiť sa na nepravú a-u na nepovolaného;

adresár -a L -i mn. -e m. zoznam adries: vreckový a.;
počítačový a. zoznam adries (význ. 2)

adresát -a m.

1. osoba, ktorej je určená zásielka

2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;

adresátka -y -tok ž.

adresne prísl.;

adresnosť -i ž.

adresný príd. určený niekomu, majúci adresáta: a-á kritika;

adresovať dok. i nedok.

1. opatriť, opatrovať adresou: a. list na pracovisko

2. určiť, určovať niekomu; obrátiť sa, obracať sa na niekoho: otázky a-né poslucháčom

adresový príd.

adut -a m. kart. tromf

advent -u m. cirk. liturg. obdobie so 4 nedeľami ako príprava na Vianoce;

adventista -u m. stúpenec adventizmu;

adventistický príd.

adventistka -y -tiek ž.;

adventizmus -mu m. náb. v USA vzniknuté protestantské hnutie zdôrazňujúce zachovávanie Svätého písma a očakávajúce nový Kristov príchod na zem;

adventný príd.: a-é obdobie, a. veniec

adverbiálny príd.: a. význam

adverbium -ia s. lingv. príslovka;

advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;

● robiť niekomu a-a obhajovať ho;

advokátka -y -tok ž.;

advokátsky príd.: a-a poradňa;

advokátstvo -a s. povolanie advokáta

a²

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
zasmial sa a odišiel;
prší a prší;
tak a tak, toľko a toľko;
dvaja a dvaja po dvaja;
a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)

2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
a → jednako;
a → predsa

3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš

4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol

5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...

6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť

7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna

B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa

2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.

III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!

a¹, á neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
A-mužstvo;
vitamín A

2. hud. tón a nota: A dur, a mol

3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
a. a. (ad acta)

● nepovedať ani a, ani b nič;
od a po z od začiatku do konca

à čast. obch. po: meter à 100,– Sk

a i. skr. a iné, a iní, a inde

a pod., ap. skr. a podobne (-ý)

a priori prísl. (lat.) kniž. nezávisle od skúsenosti, vopred: odsúdiť niečo a p.

a. h. skr. ako hosť

ajhľa cit. kniž. vyj. upozornenie, poukázanie na niečo: a., kto mal pravdu!

arciknieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m. titul príslušníkov panovníckych rodov

ašpirácia -ie ž. kniž. úsilie dosiahnuť niečo, nároky na niečo: vedecké a-ie

□ mať a-ie, robiť si a-ie ašpirovať

ašpirant -a m.

1. uchádzač, čakateľ: a. na majstrovský titul

2. kto sa v ašpirantúre pripravuje na ved. prácu: interný a.;

ašpirantka -y -tiek ž.;

ašpirantský príd. k 2: a-é skúšky

ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
uchádzať sa o a-u

ašpirovať nedok. kniž. robiť si nároky, ašpirácie, uchádzať sa: a. na funkciu riaditeľa

autodielňa -e ž. dielňa na opravu áut

autoopravovňa -e ž. opravovňa áut

až

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. časovú s význ. okolnosti a) po ktorú trvá dej nadradenej vety, kým: počká, až sa rozvidnie;
dotiaľ sa chodí s krčahom na vodu, až sa rozbije;
b) po ktorej sa uskutoční dej nadradenej vety, keď: až sa vrátime, dokončíme robotu;
c) počas ktorej prebieha dej nadradenej vety, keď: až pôjdeme domov, bude určite pršať

2. príslov. miery (obyč. v podobe účinku): rozosmial sa, až mu vyhŕkli slzy;
zakričal, až sa v hore ozvalo

II. čast.

1. vyj. veľkú, krajnú mieru; dokonca: zostať až do rána, snehu bolo až po pás, začervenať sa až po uši, prišlo nás až dvadsať

2. zdôrazňuje pripojený výraz; len, iba: prišiel na to až otec, dozvieme sa to až zajtra

3. stupňuje, zosilňuje význ. výrazu: jeho veselá až bujará nálada;
bol to utiahnutý človek až čudák

4. vyj. rozpätie medzi dvoma pólmi: dvaja až traja, od dolín až po vrchy;
čísla 1 až 30

III. až na predl. s A hovor. okrem, s výnimkou, vyjmúc: všetci až na jedného okrem jedného;
až na to, že ... odhliadnuc od toho, že ...

ažúr¹ -u m., ažúra -y, ažúrka -y -rok ž. mriežková výšivka: živôtik zdobený a-kou

ažúr², pôv. pís. à jour prísl. načas: publ. byť a. byť hotový s niečím na určený deň

ažurita -y ž. admin. vykonanie práce v určený deň

□ publ. byť v a-e mať vybavené veci načas

babizňa -e ž. pejor. babisko

babraňa -e ž. hovor. expr. žena, kt. sa babre s robotou, babra

babuľa -e -búľ ž. hypok.

1. oslovenie dievčaťa, ženy

2. hus, húska (pri privolávaní);

bača -u mn. -ovia m. hlav. pastier oviec, gazda na salaši;

bachraňa -e ž.

baganča -e obyč. mn. ž. ťažká voj. al. prac. obuv: chlapci obutí v b-iach

bakuľa -e -kúľ ž. hrubá zakrivená palica, krivuľa, čugaňa: pastierska b.;
oprieť sa o b-u

baňa -e ž. priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda: b-e na zlato;
b. Dolina;
pracovať v b-i;
zlatá b. i pren. zdroj veľkých príjmov;

baranča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa ovce, jahňa;

baša -u mn. -ovia m. paša

batoľa -aťa mn. -atá -liat s. dieťa medzi 1. a 3. r. života;

bečať -í -ia nedok. vydávať zvuk bé: ovce b-ia;
expr. b-í ako ovca

bedľa -e ž. jedlá huba s vysokou nožičkou a plochým veľkým klobúkom, bot. Lepiota

belaňa -e ž. zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza, ovca)

bežať -í -ia bud. bude b./pobeží nedok.

1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi;
b. ozlomkrky, opreteky;
b. ako bez duše;
zajac b-í poľom

2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste;
oblaky b-ia;
po tvári mu b-ia kvapky potu

3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára;
bež otvoriť!

4. byť v chode, v činnosti (o stroji); konať sa (o činnosti); plynúť, ubiehať (o čase): motor b-í naprázdno;
film už b-í;
roky b-ia;
čas b-í;
vie, ako svet b-í;
všetko b-í podľa plánu;
nechať vec b. nestarať sa o ňu

5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky

● mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.

bezdomovkyňa -e -kýň ž.;

bežkyňa -e -kýň ž.;

blahovôľa -e ž. blahosklonnosť, priazeň, zhovievavosť, láskavosť: b. vrchnosti;
z b-e zamestnávateľa;

blčať -í -ia nedok. horieť plameňom, blkotať: oheň, vatra b-í;

bleduľa -e -dúľ ž.

1. jarná bylina s bielymi kvetmi, bot. Leucojum

2. expr. bledé dievča, bledá žena

blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia

● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty

bobuľa -e -búľ ž. dužinatý (šťavnatý) plod, obyč. guľovitého tvaru: b-e hrozna, egreša;

bodľač -e ž. hromad. bodľačie

bodľačie -ia s. hromad. bodliakový porast, bodľač, bodliaky: záhrada zarastená b-ím, pichať ako b.

bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;

boľačka -y -čiek ž. hovor. boľavé miesto; bolesť: b. sa zahojila, ruky samá b.;
mať b-u

brandža -e ž. hovor.

1. oblasť činnosti; skupina ľudí z takej oblasti: robiť v jednej b-i;
spisovateľská b.

2. pejor. zberba, háveď, banda, bagáž: nacistická b.

brekyňa -e -kýň ž. listnatý strom s malými jedlými plodmi, bot. jarabina b. Sorbus terminalis

bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch

brnčať -í -ia nedok. expr. bzučať: komáre, včely b-ia;
b-nie cimbala

broskyňa -e -kýň ž.

1. nízky ovocný strom s ružovými kvetmi, bot. Persica

2. jeho žltočervený al. zelenkavý plod s ryhovanou kôstkou;