Význam slova "špust" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 18 výsledkov (1 strana)
-
spúšť2 -e ž. kniž. spustošenie, skaza, pohroma: víchrica spôsobila s.
spúšť1 -e ž. mechanizmus, ktorým sa niečo uvádza do činnosti: s. revolvera, stisnúť, stlačiť s. (na zbrani, fot. aparáte);
-
spust -u m. otočenie kľúča v zámke, západ (význ. 5): zamknúť dvere na dva s-y
-
spúšťač -a m. tech. mechanizmus na spúšťanie strojov, motorov ap., štartér: riadiaci s.
-
spúšťací príd.
1. určený na spúšťanie (stroja ap.): s. mechanizmus
2. zariadený na spúšťanie: s. most padací
-
spúšťadlo -a -diel s. žľab na spúšťanie dreva
-
nedok. spúšťať -a
// spustiť sa
1. pohnúť sa, dostať sa nižšie (vlastnou váhou): s. sa zo stromu, na lyžiach, lietadlo sa s-lo (nižšie);
s. sa do doliny zísť;
s. sa na kolená;2. začať padať, tiecť ap., pustiť sa: s-l sa dážď
3. hovor. spoľahnúť sa, znechať sa: vo všetkom sa s-í na mňa
4. vzdať sa (význ. 2), zanechať, opustiť, zriecť sa: s-l sa roboty, nes. sa svojich zásad
5. hovor. (mravne) upadnúť, klesnúť: chlapec sa v zlej spoločnosti s-l;
-
nedok. spúšťať sa
-
spustiť -sť/-i! dok.
1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo a obyč. usmerniť tento pohyb: s. oponu, kotvu, s-ené závory, s. nohy (z postele);
pes s-l chvost ovesil;
s. nohavice čiastočne stiahnuť;
geom. s. kolmicu na priamku2. dať unášať (prúdom ap.), pustiť: s. loď na vodu
3. uviesť do chodu: s. motor;
s. výrobu začať;
s. streľbu;
s. kohútik na zbrani spôsobiť výstrel4. hovor. začať nejakú činnosť (hovoriť, hrať ap.), dať sa do niečoho: s. krik, nárek, hudobníci s-li (tuš);
rečník s-l začal hovoriť;
s-la naňho začala ho hrešiť5. pri jednaní zľaviť (z ceny): s-l mu 100 korún;
● nes. z očí, nes. oči, oka, pohľad z niekoho, niečoho a) uprene pozerať na niekoho, niečo b) sledovať, pozorovať;
(ne)s. zo zreteľa niečo (ne)prestať sledovať; -
spustnúť -e -ú -tol dok.
1. stať sa pustým, osirieť: námestie s-lo
2. stať sa zanedbaným, upadnúť: gazdovstvo s-lo
3. telesne i mravne upadnúť, spustiť sa: chlapec bez výchovy s-l
-
spustnuto prísl.;
-
spustnutosť -i ž.
-
spustnutý príd.
1. prázdny (význ. 1), pustý: s-é polia
2. zanedbaný, ošarpaný, upadnutý: s. dom, s-á záhrada
3. (o zovňajšku a mravoch človeka) nedbajúci o seba, zanedbaný: s. opilec;
-
spustošiť dok. pustošením zničiť: vojna s-la krajinu, požiar s-l horu;
s-ené mestá -
spúšťový príd.
-
pustý príd.
1. opustený, prázdny: p-é ulice, p. ostrov
2. bezobsažný, prázdny: p. život, p-é reči
3. expr. ktorý nepozná hranice, mieru, neslýchaný, bezočivý: p-á lož, zrada;
p-ý podvod; -
výpust -u m. odb. otvor upravený na vypúšťanie (obsahu niečoho): v. vysokej pece, v. kanála, rybníka