Význam slova "šlo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sloboda -y -bôd ž.

1. možnosť voľne sa rozhodovať, prejavovať voľnosť ap.: osobná s., s. myslenia, právo na s-u

2. nezávislosť (národa al. štátu): vytúžená s., bojovník za s-u

3. voľnosť v pohybe, v mieste pohybu ap.: pocit s-y, prepustiť väzňa na s-u;
práv. odňatie s-y

4. hovor. stav toho, kto nie je viazaný manželstvom: smútiť za s-ou;
nechce sa zriecť s-y

5. obdobie bezstarostnosti a voľnosti: chvíle chlapčenskej s-y;

slobodáreň -rne ž. ubytovňa pre slobodných;

slobodárenský príd.: s-é ubytovanie

slobodienka -y -nok ž. zdrob. expr.

slobodne prísl. podľa vlastnej vôle, nezávisle: s. žiť, pracovať, zmýšľať;

slobodnícky príd.

slobodník -a mn. -ci m. najnižší st. poddôstojníckej voj. hodnosti;

slobodno vetná prísl.: s. hovoriť, nes. mlčať

slobodný príd.

1. kt. má možnosť voľne sa rozhodovať, konať ap., voľný: s. človek, občan

2. nezávislý: s. národ, štát, s-é mesto

3. neviazaný prekážkami, obmedzeniami, nehatený: s. rozvoj, s. umelec, s-é povolanie, s-á diskusia

4. kt. je na slobode: väzni sú už s-í

5. neženatý al. nevydatá: s. muž;
s-á matka s nemanželským dieťaťom

6. hist. majúci občianske práva a výhody: s-í obyvatelia mesta, op. poddaní;

slobodomurár -a m. stúpenec slobodomurárstva;

slobodomurársky príd.

slobodomurárstvo -a -tiev s. kozmopolitické spoločensko-etické hnutie vzniknuté v 18. stor. v Anglicku;

slobodomyseľne prísl.;

slobodomyseľnosť -i ž.

slobodomyseľný príd. liberálny (význ. 2): s. politik;

slobodymilovnosť -i ž.

slobodymilovný príd. kniž. kt. má rád slobodu: s. človek, s-á krajina;

slogan -u m. vtipné náborové heslo: reklamný, obchodný s.;

sloganový príd.

sloh -u m.

1. súhrn (umel.) prostriedkov charakteristických pre isté obdobie al. jednotlivca, (umel.) smer: hudobný, gotický s.;
Suchoňov s.

2. štýl (význ. 3): obrazný, konverzačný s.;
s. listu;
hodina s-u;

sloha -y slôh ž. uzavretá význ., príp. aj syntaktická jednotka zložená z viac veršov, strofa

šlohnúť -e -ú -hol dok. subšt. ukradnúť: š. knihu, peniaze

slohovať nedok. štylizovať (význ. 1): nevie dobre s.

slohovo prísl.: s. čistá práca

slohový príd.: s. nábytok;
s. postup;
s-á úloha;

sloj -a m. vrstva (úžitkového) nerastu: uhoľný s., hrúbka s-a;

slojový príd.

slon -a mn. N a A -y m. najväčšie suchozemské zviera s chobotom a klami, zool. Elephas

● chodiť ako s. medzi porcelánom byť neohrabaný, nemotorný;

sloní príd.: s-ia koža, s. chobot;

slonica -e -níc ž.;

sloníča -aťa mn. -ence/-atá -čeniec/-čat s. slonie mláďa

sloník -a mn. N a A -y m. zdrob.

slonovina -y ž. žltkastá tvrdá látka zo sloních klov, slonová kosť;

slonovinový príd.: s. svietnik, s-á spona

slonový príd.: s-á kosť;

slopať -e -ú nedok.

1. (o zvieratách) piť (význ. 1): pes s-e vodu

2. hrub. nemierne piť alkoholické nápoje, chľastať, opíjať sa: s. celý deň

slovakista -u m. odborník v slovakistike; učiteľ al. poslucháč slovakistiky;

slovakistický príd.

slovakistika -y ž. vedný odbor zaoberajúci sa sloven. jazykom, literatúrou a históriou;

slovakistka -y -tiek ž.;

slovakizácia -ie ž. poslovenčovanie, poslovenčenie;

slovakizačný príd.: s. prúd, s-é zámery

slovakizmus -mu m. lingv. sloven. jazykový prvok v inom jazyku

slovakofil -a mn. -i/-ovia m. milovník Slovákov a všetkého slovenského;

slovakofilský príd.;

slovakofilstvo -a s.

slovančina -y ž.

1. niekt. slovanský jazyk

2. praslovančina

slovanofil -a mn. -i/-ovia m. milovník Slovanov a všetkého slovanského;

slovanofilský príd.: s-é myšlienky;

slovanofilstvo -a s.

slovanskosť -i ž.

slovanský príd. k Slovan: s-é národy, jazyky, s-á vzájomnosť;

slovenčina -y ž. slovenský jazyk; ako vyučovací predmet i slovenská literatúra: spisovná s., Štúrova s., preložiť do s-y;
známka zo s-y

slovenčinár -a m. odborník v slovenčine; učiteľ al. poslucháč slovenčiny; slovakista;

slovenčinárka -y -rok ž.;

slovenčinársky príd.

slovensko-český príd. slovenský a český; vyjadrujúci vzájomnosť vo veciach týkajúcich sa Slovákov a Čechov: s. slovník, s-é vzťahy

slovenskosť -i ž.

slovenský príd. k Slovák, Slovensko: s. jazyk, národ;
S-á republika, S-á národná rada, S-á národná strana, S-á filharmónia;
s. folklór;

slovensky prísl.: hovoriť (po) s., s. cítiaci človek;

slovesnosť -i ž. umelá al. ľud. lit. tvorba: ľudová s.

slovesný¹ príd. týkajúci sa slovesnosti: s-á tvorba, s-é umenie

slovesný² príd.: s. prísudok, s-é podstatné meno

sloveso -a -vies s. lingv. ohybné slovo vyjadrujúce dej: dokonavé, pomocné, predponové s.;

slovičkáriť -i nedok. hovor. hrať sa so slovami; bezobsažne hovoriť, tárať: prázdne s-enie

slovinčina -y ž. slovinský jazyk

slovinský príd. k Slovinec, Slovinsko: s. národ, s-á reč;

slovinsky prísl.: hovoriť (po) s.

slovko -a -viek, slovce -a -viec, slovíčko -a -čok s.

1. zdrob. expr. k 1, 2: počúval každé s.;
povedať s-ko na vysvetlenie

2. obyč. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, francúzske s-a;
učiť sa s-a

● zájsť na s-íčko na krátky rozhovor;
neujde mu ani s-íčko nič

slovníček -čka m. zdrob. k 1: vreckový s.

slovník -a m.

1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v kniž. príručke: jednozväzkový, prekladový, frazeologický s., s. cudzích slov;
náučné, terminologické s-y, s. spisovateľov;
pozrieť sa do s-a

2. slovná zásoba, lexika: vývin s-a, bohatý Hviezdoslavov s., obraznosť s-a;

slovnikár -a m. kto sa zaoberá tvorbou slovníka, lexikograf;

slovnikárka -y -rok ž.;

slovnikársky príd.: s-a práca;

slovnikárstvo -a s. lexikografia

slovníkový príd.: s-é usporiadanie, s-é bohatstvo;

slovnodruhovo prísl.

slovnodruhový príd. týkajúci sa slovných druhov;

slovný príd.: s. zvrat, rozbor, s-á zásoba, s-é spojenie;

slovo -a slov s.

1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové s.;
dĺžka, význam, výskyt s-a;
hľadať vhodné s., neprehovoriť s-a;
v pravom zmysle s-a;
spisovné, nárečové s-á

2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené s., s. na úvod;
príkre, úprimné, povzbudivé s.;
silné s. odvážny výrok al. prejav;
prázdne s-á bezobsažná, zbytočná reč;
povedať dve-tri s-á;
majster s-a kto zaujímavo hovorí al. píše;
kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie;
mať dar s-a byť výrečný;
(ne)dostať sa k s-u (ne)môcť prehovoriť al. rozhodovať

3. sľub, prísľub, uistenie: dať (svoje) čestné s., dodržať s.

● čestné s.! zaverenie, uistenie;
škoda slov je zbytočné hovoriť;
mať posledné s. rozhodnúť;
stratiť s. s niekým porozprávať sa;
stratiť s. za niekoho prihovoriť sa;
vrátiť s. zrušiť sľub;
dať, udeliť s. vyzvať hovoriť;
urobiť bez s-a poslušne;
poslúchať na s. ihneď;
chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za s. využívať, využiť, zneužívať, zneužiť jeho výroky;
to je s. do bitky vážna reč;

slovom, dôraznejšie jedným s. čast. uvádza nové vysvetlenie, zhrnutie, skrátka, jednoducho: (jedným) s., sama nepríjemnosť;
s., pracuje usilovne

slovosled -u m. lingv. poradie slov (vo vete): správny, príznakový s.;

slovosledový, slovosledný príd.

slovotvorne prísl.

slovotvorný príd. lingv. týkajúci sa tvorenia slov: s. postup, základ, s-á predpona;

slow-fox [sloufoks] -u m. spoloč. tanec pomalšieho tempa; skladba v tomto tempe

hrkáločka -y -čiek ž. zdrob.

ločkať nedok. expr.

1. pri pohybe vydávať čľapotavý zvuk: víno l-á v sude;
neos. l-á mu v žalúdku

2. pohybovať tekutinou a tak spôsobovať ločkanie: l-á vodou v krčahu

3. voľne sa pohybovať v nie dosť priliehavom priestore: nohy mu l-jú v topánkach

ločkavý príd. expr. čľapotavý, ločkajúci: l. zvuk, l-é blato

loď -e ž.

1. dopr. prostriedok po vode: osobná, nákladná, tanková l.;
l. pláva, l. stroskotala;

2. kozmická l. konštrukcia na let do kozmu

3. vnútorná časť budovy (obyč. chrámu) oddelená stĺpmi: chrámová, hlavná l.

● byť na → jednej l-i (s niekým);
expr. → potkany opúšťajú l.;

loďka -y -diek ž. zdrob. malé plavidlo, čln;

loďkovať sa nedok. člnkovať sa

loďkový príd.;

loďstvo -a -tiev s. hromad. súhrn lodí (štátu): obchodné, námorné l.;
vojenské l. flotila

lož lži ž. klamstvo, nepravda: šíriť lži

● l. má krátke nohy lož sa dlho neutají

ložisko -a -žísk s.

1. prirodzene nahromadené nerasty, horniny, zdroje ap. v zemskom obale: l. uhlia, naftové l., bohaté l-á vody

2. časť stroja na uloženie a otáčanie čapov, hriadeľov, osí: guľkové l.

3. zápalové miesto, odkiaľ sa šíri infekcia: hnisavé l.;

ložiskový príd.: l-á infekcia

ložný príd. odb. týkajúci sa uloženia (nákladu ap.): l. priestor, l-á plocha

máločo -čoho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí), sotvačo: iba málo (vecí): m. si pamätať, m-čím sa odlišovať, m. mladší

mólo -a mól s. ochranná prístavná hrádza vybiehajúca do mora

nálož -e ž. trhavinová náplň na spôsobenie výbuchu: dynamitová n.

nastálo prísl. natrvalo, navždy: odísť, vrátiť sa, usadiť sa n.

nemálo

I. čísl. zákl. neurč. nie málo, (pomerne) veľa, mnoho: n. rokov prešlo

II. prísl. nie málo, pomerne dosť, hodne: n. sa zaradoval

obáločka -y -čiek ž. zdrob.

píločka -y -čiek ž. zdrob. expr.

pramálo čísl. zákl. neurč. i prísl. expr. veľmi málo: prejaviť p. záujmu;
hovoril p.

príložník -a m. pravítko na rysovanie na rysovacej doske

príložný príd. odb. kt. sa k niečomu prikladá: p. uhlomer, p. uholník

šáločka -y -čiek ž. zdrob.

sólo

I. -a sól s.

1. skladba al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tanečníka; predvedenie takejto skladby: tenorové, husľové s.;
s. pre flautu;
spievať, hrať s.;
mať s. i pren. hovor. stále hovoriť

2. tanec určený jednému páru al. viacerým párom ako pocta: s. mladomanželom;

stáložiarny príd.: s-e kachle, s-a pec s nepretržitým kúrením

súlož -e ž. pohlavný styk (muža a ženy)

súložiť nedok. konať súlož

súložnica -e -níc ž.

súložník -a mn. -ci m. kto súloží (obyč. mimo manželstva);

úložisko -a -žísk s. miesto uloženia niečoho: ú. rádioaktívneho odpadu;

úložiskový príd.

úložné s. poplatok za uloženie veci

výložka -y obyč. mn. výložky -žiek ž. kúsky látky (odlišnej farby) na pleciach al. golieri uniformy, kt. označ. príslušnosť al. hodnosť: vojenské, lesnícke v-y, dôstojnícke v-y

záložka -y -žiek ž.

1. preložený okraj knižného prebalu al. obálky s anotáciou ap.

2. predmet určený na založenie (význ. 3): z. do knihy;