Význam slova "šťastný" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šťastný príd.

1. majúci pocit šťastia; svedčiaci o tom, šťastlivý, op. nešťastný: š. človek;
š. úsmev

2. prinášajúci šťastie, šťastlivý, úspešný, priaznivý, op. nešťastný: š. deň, š-á náhoda, myšlienka, š-é rozhodnutie

3. prebiehajúci v šťastí, šťastlivý, príjemný, radostný: š-é chvíle, detstvo, manželstvo

4. majúci šťastie, šťastlivý: š. výherca

● → narodiť sa pod š-ou planétou;
mať š-ú ruku vhodne zasiahnuť, rozhodnúť ap.;

nešťastník -a mn. -ci m. človek postihnutý nešťastím, úbožiak: topiaci sa n.;
expr. ty n. (jeden)! zvolanie v rozhorčení;

nešťastný príd.

1. ktorého, ktorý stihlo nešťastie, úbohý: n. stroskotanec, n-á rodina

2. zronený, zdrvený, zúfalý: n. pohľad;
byť (celý) n. z neúspechu

3. kt. prináša nešťastie, osudný, zlý: n-á náhoda, n. deň

4. expr. kt. spôsobuje nepríjemnosti: kde je to n-é pero?

neúčastný príd. k 2: n. pozorovateľ, pohľad;

spoluúčastníčka -y -čok ž.;

spoluúčastnícky príd.

spoluúčastník -a mn. -ci m. jeden z účastníkov: s. besedy, dopravnej nehody;

účastníčka -y -čok ž.;

účastnícky príd.: ú-a stanica, ú. poplatok

účastník -a mn. -ci m. kto sa na niečom zúčastňuje: ú. konferencie, zájazdu, ú-i povstania;

účastný príd. kniž.

1. iba v spoj. byť ú. zúčastňovať sa: byť ú. na príprave podujatia, pri otvorení výstavy

2. zastaráv. preukazujúci účasť (význ. 3): ú. pohľad