Význam slova "šér" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

serafín -a m. náb. anjel najvyššieho stupňa hodnosti;

serafínsky príd.

šerbeľ -bľa m. niž. hovor. nočník: starý, obtlčený š.;

šerblík -a m. zdrob. zjemn.

šeredne prísl.: š. páchnuť;

šerednosť -i ž.

šeredný príd. hovor. expr.

1. veľmi škaredý, mrzký, ošklivý: š. človek, š-é zviera

2. veľmi nepríjemný, hrozný: š. dážď, š-á priepasť;

serenáda -y -nád ž.

1. večerná ľúbostná pieseň: spievať s-u

2. inštrumentálne dielo s takou tematikou: s. pre sláčikový orchester;

serenádový príd.

séria -ie ž. súbor navzájom spätých vecí, činností ap. rovnakého druhu, postupnosť: pokusná s., s. výrobkov, známok;

seriál -u L -i mn. -y m. súbor článkov, obrázkov, hier ap. uverejňovaných na pokračovanie: televízny s.;

seriálový príd.

šerif -a mn. -ovia m.

1. v USA vedúci úradník bezpečnostnej služby;
čierny š. príslušník súkromnej bezpečnostnej služby

2. okresný sudca vo Veľkej Británii

3. slang. šéf, vedúci; predstavený;

šerifka -y -fiek ž.;

šerifský príd.: š-á hviezda

sériovo prísl.: vyrábať s.;

sériovosť -i ž.

sériový príd.: s-á práca, op. kusová;
s-é pokusy hromadné;
elektrotech. s-é zapojenie za sebou;

seriózne prísl.;

serióznosť -i ž.

seriózny príd. vážny (význ. 3), dôstojný, spoľahlivý, solídny: s. vedec, s. výskum, s-a práca, s-e konanie;

šeriť sa nedok. kniž.

1. neos. zmrákať sa, stmievať sa: v decembri sa skoro š-í

2. temnieť sa: drevenica sa š-la medzi stromami

šerm -u m. (šport.) zápasenie sečnými al. bodnými zbraňami: š. kordom, fleuretom;

šermiar -a m. kto pestuje šerm;

šermiarka -y -rok ž.;

šermiarsky príd.: š. turnaj

šermovačka -y -čiek ž. hovor. šermovanie

šermovať nedok.

1. zápasiť sečnými al. bodnými zbraňami; pestovať šerm ako šport

2. expr. prudko niečím pohybovať, oháňať sa: š. nožom, š. rukami (v povetrí), š. niekomu päsťou popod nos;

šero

I. prísl. i vetná prísl.: vonku bolo š.

II. šero -a s. prítmie, polotma: ranné š.;
š. lesa, strácať sa v š-e;

šerosť -i ž.

šerosvit -u m. kniž. prítmie, šero: ranný š.;
mal. technika založená na protiklade svetla a tmy;

sérový príd.: s-á injekcia

šerpa -y šerp ž. široká stuha nosená okolo pása al. pliec ako vyznamenanie, symbol niečoho ap.: biela š.;
prezidentská š.;
opásať si š-u

serpentína -y -tín ž. ostrá zákruta; cesta s mnohými zákrutami: nebezpečná s.;
ísť po s-e;

serpentínový príd.

sérum -ra sér s.

1. biol. krvné s. žltkastá tekutina ostávajúca po zrazení krvi

2. lek. očkovacia látka al. liek na báze krvného séra: protitetanové s., hadie s.;

serv -u m. uvedenie lopty do hry (pri tenise, volejbale ap.), podanie: prudký s., pokaziť s.

server -a L -i mn. -y m. inform. počítač, kt. riadi počítačovú sieť a poskytuje služby súčasne viacerým používateľom;

serverový príd.: inform. s. operačný systém

servilne prísl.;

servilnosť -i ž.

servilný príd. pejor. ponížený, podlízavý, otrocký: s. úradník, s-é správanie;

servírka -y -rok ž. čašníčka

servírovací príd. určený na servírovanie: s. vozík, stolík

servírovať nedok. i dok. predkladať, predložiť, pod(áv)ať (jedlo al. nápoj): s. obed, vkusne s., s. na striebre

servis³ -u m. zastaráv. serv, podanie

servis¹ -u m.

1. oprava a údržba výrobkov (najmä vozidiel a strojov); dielňa na tieto práce: pozáručný s.

2. odb. poskytovanie služieb v rozlič. odboroch: informačný, spravodajský s., dodávateľský, spotrebiteľský s.;

servis² -u m. náčinie na podávanie jedál a nápojov: kávový, porcelánový s.;

servisný príd.: s-á služba, opravovňa

servisový príd.

servítka -y -tok ž., servítok -tka m. štvorcový kus látky al. jemného papiera použ. pri jedení al. na balenie: papierová s.;
zakrútiť do s-a

● nedávať si s-u pred ústa hovoriť nevyberane;

servítkový príd.: s. papier

servovať nedok. podávať (význ. 1)

servus

I. cit. hovor. familiárny pozdrav: s., kamarát!

II. čast. vyj. znevažujúci postoj: no s., ty si tomu dal!

šerý príd.

1. málo osvetlený, tmavý, temný: š-á chodba, š. večer

2. dávny (význ. 1), neznámy; tajomný: š. dávnovek;

seržant -a m. voj. vyšší st. poddôstojníka v niekt. armádach al. polícii;

seržantka -y -tiek ž.;

seržantský príd.: s-á uniforma, hodnosť

absentér -a m. kto často neodôvodnene zameškáva prácu

adaptér -a L -i mn. N a A -y m. prístroj, zariadenie, ktorým sa niečo prispôsobuje na nové použitie

adresár -a L -i mn. -e m. zoznam adries: vreckový a.;
počítačový a. zoznam adries (význ. 2)

akcionár -a m. účastinár

aktér -a m. kniž. al. publ. účastník istej činnosti ver. al. skup. zamerania: a-i podpisovej akcie; všetci a-i konferencie;

amatér -a m. kto niečo pestuje zo záľuby, nie z povolania, op. profesionál: preteky športových a-ov;
fotografista a.;

ampér -a L -i mn. -y m. elektrotech. zákl. jednotka elektr. prúdu v sústave SI, zn. A

angličtinár -a m. anglista;

anketár -a m. kto robí anketu;

ár -u L -i mn. -e m. plošná miera 100 m², zn. a

aranžér -a m. kto aranžuje: a. výkladnej skrine;
a. výstavy;

archivár -a m. správca al. pracovník archívu: mestský a.;

ateliér -u L -i mn. -y m. dielňa (výtvar.) umelcov: maliarsky, sochársky a.;
filmové a-y

autičkár -a m. hovor. kto odcudzuje autá: banda a-ov; chytiť a-ov pri čine

autobazár -a L -i mn. -e m. obchod s použitými automobilmi

azúr -u L -e m. kniž. blankyt: a. oblohy, neba, mora;

ažúr¹ -u m., ažúra -y, ažúrka -y -rok ž. mriežková výšivka: živôtik zdobený a-kou

ažúr², pôv. pís. à jour prísl. načas: publ. byť a. byť hotový s niečím na určený deň

bakalár -a m. nižšia akademická hodnosť na stredovekých a niekt. dnešných univerzitách, skr. Bc;

bankár¹ -a m. finančník zaoberajúci sa bankovými obchodmi; majiteľ banky

bankár² -a m. hráč, kt. pri hre drží bank;

bárs, bár

I. spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, hoci (aj), aj keď, aj keby: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná

II. čast.

1. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu: choď b. aj do trantárie

2. uvádza želacie vety, kiež (by), keby len: b. by sa vám šťastne žilo!

bársčo, bárčo zám. neurč. hovor. hocičo, čokoľvek

bazár -a L -i mn. -e m.

1. obchod s menej kvalitným al. použitým tovarom

2. trh v Oriente

bedár -a m.

1. biedny, chudobný človek, žobrák: vidiecki, mestskí b-i

2. expr. mrzák, úbožiak: b. na nohy chromý;
duševný b.;

bedáriť, bedárčiť -i nedok. expr. žiť v biede, biediť, bedačiť, živoriť: celý život b-l

beťár -a m. hovor. figliar, huncút, lapaj, šibal: b. beťársky, b. huncútsky;
to je veľký b.;

betonár -a m. kto pracuje s betónom;

bežkár -a m. lyžiar na bežkách;

bibliotekár -a m. kniž. knihovník;

biletár -a m. hovor. uvádzač v kine, divadle ap.;

bitkár -a m. kto sa rád bije;

bludár -a m.

1. tulák: b. bez domova

2. kto učí bludy;
cirk. zástanca bludov, heretik;

bombardér -a L -i mn. -y m. bombardovacie lietadlo

bór -u m. chem. nekovový prvok, zn. B;

bor, bôr -u m.

1. borovica, sosna

2. borina: tmavý b., b. šumí;

brankár -a m. hráč hrajúci v brán(k)e;

brašnár -a m. kto pracuje v brašnárstve

breviár -a L -i mn. -e m. kniha textov liturgie hodín kat. duchovných: modliť sa b.;

buldozér -a/-u L -i mn. -y m. stav. stroj na rýpanie a premiestňovanie zeminy

bulvár -a/-u L -i mn. -e m. (franc.) široká ulica vo veľkom meste (so stromoradím uprostred): parížske, moskovské b-e;

čachrár -a m. pejor. kto čachruje: politickí č-i

cár -a mn. -i/-ovia m. titul panovníka u vých. a juž. Slovanov: c. Peter Veľký;
za (panovania) c-a;

čatár -a m.

1. tretí st. hodnosti poddôstojníkov

2. vedúci prac. skupiny

čerpadlár -a m. kto pracuje pri čerpadle

cestár -a m. kto sa stará o údržbu ver. ciest;

chalupár -a m. majiteľ chalupy (význ. 2);

chalupárčiť, chalupáriť -i nedok. hovor. tráviť voľný čas v chalupe (význ. 2) a starať sa o ňu

chatár -a m.

1. majiteľ chaty (význ. 1)

2. správca turist. chaty;

chatárčiť, chatáriť -i nedok. hovor.

1. prežívať voľný čas v chate (význ. 1) a starať sa o ňu

2. byť chatárom (význ. 2)

chlór -u m. jedovatý plynný chem. prvok žltozelenej farby, zn. Cl;

chodbár -a m. hovor.

1. baník raziaci chodby

2. kto má na starosti poriadok na chodbe (vo väznici, v škole);

chór -u m.

1. vyvýšené miesto v kostole pre organ a spevákov: vyjsť na ch.

2. zbor spevákov: spievať v ch-e;

chotár -a L -i mn. -e m. územie patriace k obci: prejsť celý ch., kopcovitá časť ch-a;

chválenkár -a m. hovor. kto sa rád chváli;

chýr -u m.

1. zvesť šíriaca sa ústnym podaním, novina, správa: nepravdivý ch., rozniesol sa ch., kolujú ch-y

2. povesť (význ. 3), zvuk: mať dobrý, zlý ch.

● ani ch-u (, ani slychu) (p)o niekom, niečom niet nijakých správ

čipkár -a m. kto vyrába al. predáva čipky: zvolenskí č-i;

cisár -a m. najvyšší titul monarchického panovníka: japonský c.;
hist. rímsky c.;

citlivkár -a m. expr. precitlivený človek;

civilkár -a m. hovor. kto vykonáva civilnú službu

cukrár -a m. odborník zhotovujúci sladké výrobky (zákusky, torty, krémy ap.); samostatný živnostník;

dablér -a m. zástupca herca v nebezpečných, nepríjemných ap. situáciách;