Význam slova "ňu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nuansa [nü-] -y -í/-áns ž. (franc.) kniž. jemný rozdiel, odtienok: významová n., n. hlasu, tónu

ňuch -u m. čuch zvierat, expr. i ľudí: pes má dobrý ň.

● expr. mať na niečo (dobrý) ň. vedieť vytušiť;

ňucháč -a m. ňufák: psí ň.;

ňucháčik -a m. zdrob.

ňuchať nedok.

1. (o zvieratách, expr. i o ľuďoch) ňuchom vnímať, zisťovať: pes n-á (zver)

2. expr. (o človeku) zvedavo zisťovať, sliediť: n-á po dome (, čo by našiel);

dok. ňuchnúť -e -ú -chol

ňuchový príd.

nuda -y ž. nepríjemný pocit (prázdnoty, otupenosti) pri nedostatku činnosti, dlhá chvíľa: zmocnila sa ho n.;
je tu n. nudno;
expr. zabíjať n-u;

nudista -u m. stúpenec nudizmu;

nudistický príd.: n-á pláž

nudistka -y -tiek ž.;

nudiť nedok. spôsobovať nudu: n. spoločníka, román ho n-í

// nudiť sa pociťovať nudu, mať dlhú chvíľu: n. sa na zábave

nudizmus -mu m. kult nahoty a jeho rozširovanie;

nudne, nudno prísl. i vetná prísl.: n. rozprávať;
je tu n.

nudný príd. spôsobujúci nudu, nezaujímavý: n. človek, film;

núdza -e ž.

1. veľký nedostatok životných potrieb, bieda: trpieť n-u

2. nedostatok, bieda, tvŕdza: je n. o byty, o vodu

3. zlá situácia, ťažkosti, tvŕdza: obrátiť sa na niekoho v čase n-e;
východisko z n-e

● robiť z n-e cnosť predstierať dobrovoľnosť rozhodnutia;
v n-i poznáš priateľa;
n. do roboty zobúdza, n. železo láme keď treba, všetko sa dá prekonať;

núdzovo prísl.: n. pristáť (o lietadle)

núdzový príd. urobený al. použitý v núdzi al. z nedostatku iných možností: n-é riešenie;
n. východ vo ver. budovách, kinách ap.;
n-é osvetlenie;

ňufáčik -a m. zdrob.;

ňufáčisko -a s., v jedn. i m. zvel.

ňufák -a m.

1. predná pretiahnutá časť hlavy niekt. cicavcov, ňucháč: psí, medvedí n.

2. hovor. pejor. nos, ňucháč: chlap s veľkým n-om;

nugat, nugát -u m. čokoládová cukrovinková masa s prímesou mandlí; cukrovinka z nej;

nugatový, nugátový príd.: n-é bonbóny, n-á čokoláda

núkať -a nedok.

1. vyzývať niekoho, aby niečo prijal, zjedol ap., ponúkať: n. koláče, n. hostí jedlom, n. tovar (na predaj);
nedajte sa n.! zdvorilostná formula pri pohostení

2. dávať podnet na vykonanie niečoho, ponúkať, vyzývať, pobádať: n. hosťa, aby si sadol, n. dieťa do učenia;
n. sa za spoločníka

● nedá sa (dva razy) n. nezdráha sa (jesť ap.)

// núkať sa

1. prejavovať ochotu niečo urobiť, ponúkať sa: pomôžem ti, n-a sa

2. (o javoch, veciach) byť naporúdzi, ponúkať sa, naskytovať sa: n-a sa mu šťastie, n-a sa im príležitosť dobre zarobiť

nukleárny príd. odb. jadrový (význ. 2): n-a energia, fyzika, n-e zbrane

nula -y núl ž.

I. čísl. zákl. vyj. číslo a počet 0;
mat. číslo, kt. je medzi kladnými a zápornými číslami: n. celých, dve desatiny;
teplota 2 °C nad, pod n-ou;
hovor. je pod n-ou mrzne

● byť na n-e, klesnúť na, pod n-u (obyč. o nálade) veľmi sa zhoršiť;
rovnať sa n-e (o úsilí, výsledku ap.) byť bez úspechu

II. ž.

1. číslica 0: pripísať n-u

2. hovor. pejor. niekto bezvýznamný, niktoš, nič;
bezo mňa si n., spoločenská n.;

nulita -y ž. práv., kniž. neplatnosť, anulovanie: n. dohody;

nulitný príd. neplatný

nulový príd. majúci hodnotu nuly: n. výsledok, n-á rýchlosť;
expr. n. človek bezvýznamný;
n. bod (merania) východiskový;
n. variant zrieknutie sa vzájomných nárokov (pri majetkových sporoch ap.);
lingv. n-á prípona, morféma v gram. tvaroch nevyjadrená (napr. muž-ø, muž-a);
elektrotech. n. vodič bez prúdu

nultý čísl. rad. k 0: mat. n-á mocnina;
geogr. n. poludník od kt. sa počítajú poludníky, greenwichský

numerický príd. odb. číselný: n. výpočet;
n-á matematika;

numericky prísl.

numero -a -mier s. zastar. al. expr. číslo

numizmatička -y -čiek ž.;

numizmatický príd.: n-á zbierka

numizmatik -a mn. -ci m.

1. odborník v numizmatike

2. zberateľ mincí;

numizmatika -y ž. odbor histórie zaoberajúci sa mincami, medailami a mincovníctvom;

nuncius -ia mn. -ovia m. pápežský vyslanec

núrať, núrať sa, ňúrať, ňúrať sa -a nedok. expr.

1. hrabať sa (význ. 5), kutať (sa): n. (sa) v skrini, po zásuvkách

2. iba núrať, ňúrať sliediť, snoriť: všade n-a, čo by sa dozvedel;
n., ň. za informáciami;
čo za mnou ň-š?

nútene prísl.;

nútenosť -i ž.

nútený príd.

1. robený pod nátlakom, z nevyhnutnosti ap., nedobrovoľný: n-é práce, n-á dražba;
n-é zabitie (dobytka na bitúnku)

2. neprirodzený, násilný, neúprimný: n. úsmev;

opak. nútievať -a

// nútiť sa s premáhaním sa usilovať niečo robiť: n. sa do jedla, n. sa počúvať;

opak. nútievať sa

nútiť -i nedok.

1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti, poháňať, prinucovať: n. dieťa do učenia;
do všetkého ho treba n.;
n-l ho odísť, aby odišiel;
bol n-ený (odísť ap.) musel

2. popudzovať, dráždiť: neos. n-i ho do kašľa, n-i ho vracať;

nutkať nedok. (o cite al. pocite) podnecovať, pobádať, nútiť: niečo ho n-á obzrieť sa;
má n-nie na dávenie;
neos. n-á ho do spevu

nutkavo prísl.;

nutkavosť -i ž.

nutkavý príd. naliehavý, pobádajúci, nútiaci: n-á otázka, túžba;

nutne prísl.;

nutnosť -i ž.: urobiť niečo z n-i

nutný príd. nevyhnutný, naliehavý, potrebný: treba urobiť, čo je n-é;
práv. n-á obrana v krajnej núdzi;
ekon. n-á práca, n. produkt

● n-é zlo s kt. sa treba zmieriť;

nutrí príd.: n-ie mláďa

nutria -ie ž.

1. vodný hlodavec s cennou hnedou kožušinou, zool. Myocastor

2. kožušina z tohto hlodavca;

nutričný príd. odb. týkajúci sa výživy, výživový: n-á hodnota jedla

nutriový príd.: n. golier;

nuž

I. spoj. priraď. vyj. dôsledkový vzťah, (a) tak: dávali, n. bral

II. čast.

1. nadväzuje na kontext al. situáciu: n. vidieť, že mu je lepšie, n. dobre, n. áno;
často vo výrazoch n. tak, n. teda, n. veď, n. ale

2. má pobádací význ.: n., poďme! n., začnime!

bisťu, bisťubohu cit. mierne zahrešenie: pusť ma, bisťu! to je chlapík, bisťubohu!

byľku, byľu hovor. expr.

I. neskl. čísl. zákl. neurč. trocha, málo: b. citu

II. prísl. trocha, málo; chvíľku: b. posedieť

chvíľu, chvíľku prísl. s malým časovým rozsahom, krátko: ch. sa učiť

čučať -í -ia nedok. expr.

1. byť učupený; trčať, čupieť: č. doma;
hmla č-í v roklinách

2. mlčať, čušať: čušte už!

čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;

čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast

čučoriedka -y -dok ž.

1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus

2. jedlý plod tohto kríka: zbierať č-y;

čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno

čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;

● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho

čuť -je -jú nedok. kniž.

1. počuť: vonku č. hlasy;
vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
čujte, čo si to dovoľujete!

2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce

dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot;
viac ned-la

// dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l;
d-l sa, že svadba nebude

dožuť, dožuvať -žuje -žujú dok. skončiť žutie, prestať žuť: d. kôrku;

kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kľučiarka -y -rok ž.;

kľučiarsky príd.

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.

1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca

2. (o rastline) klíčiť, pučať: zrno sa začína k.;

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e

korčuľovanie -ia s. jazda na korčuliach

korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach

kožušina -y -šín ž. vypracovaná koža s jemnou srsťou; výrobok z nej: kabát podšitý k-ou;

kožušinka -y -niek ž. zdrob. expr.

kožušinový príd.: k. golier;

kožušníčka -y -čok ž.;

kožušnícky príd.;

kožušníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. kožušnícky odbor

2. obchod s kožušinami

kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.

krasokorčuľovanie -ia s. korčuľovanie so šport. a umel. prvkami, krasokorčuliarstvo;

ľuľkový príd.

ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;

maňuška² -y -šiek obyč. mn. maňušky ž. hovor. bahniatka, baburiatka

maňuška¹ -y -šiek ž. bábka ovládaná prstami, mikulka;

maňuškový príd.: m-é divadlo, m-á hra

namojdušu

I. čast. expr. veru, skutočne, naozaj: zaveril sa: n., n.;
n., závidím ti

II. pís. i na moj dušu cit. vyj. rozlič. citové hnutia: ej, n., už je dobre! no n., to bol výlet!

napľuť, napľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok. pľutím zasiahnuť: n. na dlážku;
n. si do dlaní i fraz. povzbudiť sa, priprieť sa do roboty

● n. niekomu do tváre, do očí prejaviť hlboké opovrhnutie;
hrub. n. na to! n. na neho! výrazy záporu, rezignácie

našuchoriť, našušoriť dok. expr. šuchorením upraviť, načuchrať: n. seno, n. si vlasy

// našuchoriť sa, našušoriť sa (o vtákoch) načuchrať si perie: sliepka sa n-la

našuškať dok. pošepkať (význ. 2), našepkať: n. spolužiakovi odpoveď;

nedok. našuškávať -a: nen-jte!

náučný príd. poskytujúci poučenie: n-á literatúra;
n. slovník encyklopedický;
n. chodník (v chránenej prírodnej oblasti)

náušnica -e -níc ž. ozdoba, kt. sa pripevňuje na ušný lalôčik: zlaté, briliantové n-e;

náušnička -y -čiek ž. zdrob.

nedok. obkľučovať

odpľuť, odpľuť si -je -jú dok. vypustiť slinu z úst: o. horkú slinu;
od jedu si (cez zuby) o-l;

odušu, pís. i o dušu prísl. expr. rýchlo, horlivo, intenzívne: bežať, robiť o.

opľuť, opľuvať -je -jú dok. vypľuť sliny na niečo, niekoho: o. dlážku;

pančuška -y -šiek ž. zdrob.: detské p-y;

pančuškový príd.: detské p-é nohavičky

pľušť -e ž. (dlhšie trvajúce, sychravé) daždivé počasie, čľapkanica: jesenné p-e;

pľušťať -í nedok. neos. expr. p-í mu smädí ho (po pijatike)

pľušťový príd.

pľuť, pľuvať -je -jú pľul/pľuval nedok.

1. (prudko) vypúšťať z úst sliny, odpľúvať: p. na zem;

2. prudko vyrážať, odstraňovať z úst, vypľúvať: p. krv, hlien;

počuť -je -jú nedok. i dok.

1. vnímať, zachytávať, zachytiť sluchom: p-m spev, hudbu;
zajtra p-me nové melódie;
zapamätať si niečo na prvé p-tie;
do p-tia pozdrav;
v inf. iba nedok. zle ťa p.;
odtiaľ (bolo) dobre p. (orchester);
je krik, že nep. vlastného slova

2. iba nedok. mať schopnosť počuť, mať sluch: dobre, slabo p-je;
nep-je na ľavé ucho

3. iba dok. dostať, prijať správu, informáciu (prostredníctvom sluchu), dozvedieť sa: p. (o niekom) zlú novinu;
o tom som ešte nep-l;
p-l som to od známych;
chcel by som p. tvoju mienku;
vedieť niečo z p-tia sprostredkovane

4. počuj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie ap.: p-j, nerob to! p-te, kedy ste sa vrátili?

● iron. p. trávu rásť veľmi zveličovať;
nechcieť o niečom, niekom ani p. zaujímať zápor. postoj, odmietať;
expr.: ktože to len p-l! p-l to svet? výrazy počudovania;
chceš ho? ani p. vôbec nie;
p. niečo na vlastné uši osobne;
p., že ... hovorí sa, že ...

popľuť, popľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok.

1. navlhčiť slinami: p. zapekačku;
p. (si) dlane, ruky obyč. na povzbudenie do roboty i pren.

2. opľuť, opľuvať: p-tá dlážka;

populárno-náučný príd. populárno-vedecký: p-á literatúra

pošuškať dok. pošepkať: p. niekomu tajnosť do ucha;
p-li si niečo medzi sebou

pošuškávať -a nedok.

1. pošepky rozprávať, pošepkávať (si): p. si s niekým;
nehovoril nahlas, iba čosi p-l

2. expr. šepkať (význ. 3), pošepkávať: dôverne, po kútoch si p.;
ľudia p-jú, že ...;
p-a sa neverejne sa hovorí, pošepkáva sa

pošušky prísl. hovor.

1. potichu, šeptom: rozprávať sa p.

2. neverejne, potajme: zatiaľ o tom len p.!