Význam slova "īn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1333 výsledkov (12 strán)
-
inkognito
I. prísl. pod cudzím menom; nepoznane, anonymne: prísť niekde i.;
zabávať sa i.II. inkognito -a s. vystupovanie pod cudzím menom; anonymnosť: občianske i.;
odhaliť svoje i. -
inkompatibilita -y ž. odb. (vzájomná) nezlučiteľnosť, op. kompatibilita;
-
inkompatibilný príd.
-
inkorporovať nedok. i dok. kniž. včleňovať, včleniť, pripájať, pripojiť: i. údaj do textu
-
inkriminácia -ie ž. kniž. inkriminovanie
-
inkriminovať nedok. i dok. kniž. obviňovať, obviniť, obžalúvať, obžalovať: i-ný autor, článok
-
inkubácia -ie ž.
1. lek. lehota od nakazenia do vypuknutia choroby
2. zool. lehota vysedenia vtačieho vajca;
-
inkubačný príd.: i-á lehota
-
inkubátor -a m.
1. prístroj utvárajúci podmienky na život nedonoseného organizmu
2. umelá liaheň
-
inkvizícia -ie ž. stredoveký cirk. súd zriadený na potláčanie náb. bludov; činnosť tohto súdu: španielska i.;
-
inkvizičný príd.: i. súd
-
inkvizítor -a m. člen inkvizície;
-
inkvizítorský príd.;
inkvizítorsky prísl.
-
inojazyčný príd. súvisiaci s iným ako domácim jazykom, cudzojazyčný: i-é vydanie knihy, i-é prostredie
-
inokade zám. vymedz. príslov. označ. smerovanie priebehu deja ako odlišné od pôv., očakávaného ap., iným smerom: tentoraz išiel i.
-
inokedy zám. vymedz. príslov.
1. označ. čas deja, stavu ako odlišný od pôv., očakávaného ap., v inom čase, druhý raz: prídem i., i. zábavný, dnes sa mračil
2. za iných okolností: i. by to nebol spravil
-
inonárodný príd. patriaci inému národu: i-á kultúra, menšina
-
inosť -i ž. vlastnosť niečoho odlišného, nie bežného, nie pravidelného, odlišnosť: zaujať svojou i-ou
-
inotaj -u m. kniž. alegória: básnický i.
-
inovácia -ie ž.
1. obnovovanie, obnovenie; zavádzanie, zavedenie niečoho nového: i. výrobkov, technológie
-
inovačný príd.: i. program
-
inovať -e ž. zmrznutá vodná para v podobe ihličiek, osuheľ, srieň: konáre pokryté i-ou
-
inovovať nedok. i dok. zavádzať, zaviesť niečo nové: i. výrobu, techniku; i-ný televízor
-
inscenácia -ie ž.
1. inscenovanie (význ. 1): i. divadelnej hry, opery
2. úprava, spracovanie na istý druh inscenovania (význ. 1): televízna, rozhlasová i.
3. kniž. usporiadanie, (z)osnovanie (často tajné): i. súdneho procesu;
-
inscenačný príd.: i-á technika;
i-é umenie -
inscenátor -a m. kto robí inscenáciu: i. baletu
-
inscenovať nedok. i dok.
1. uvádzať, uviesť na scénu: i. balet, i-ná hra
2. kniž. zámerne pripravovať, pripraviť, (z)organizovať: i. hádku;
i. zvrhnutie vlády -
insekticíd -u m. odb. prostriedok na ničenie hmyzu;
-
insekticídny príd.: i-e látky
-
inseminácia -ie ž. umelé oplodňovanie, oplodnenie;
-
inseminačný príd.: i-á stanica
-
inšie zám. vymedz. označ. predmet, jav ako odlišný oproti pôv., očakávanému ap., iné: robí fujary, črpáky a všeličo i.;
nezostávalo i., iba mlčať;
myslí už na i. -
insígnie -ií ž. mn. odznaky moci, hodnosti: korunovačné, cirkevné i.
-
insitne prísl.;
-
insitnosť -i ž.
-
insitný [-s-] príd. výtvar. tvoriaci al. tvorený na zákl. prirodzeného talentu, neškolený, laický; naivný: i. maliar;
i-é umenie; -
insolventnosť -i ž. neschopnosť firmy plniť svoje záväzky
-
insolventný príd. obch., práv. neschopný plniť fin. záväzky, neschopný platby, op. solventný: i. podnik;
-
inšpekcia -ie ž.
1. úr. dozor, úr. kontrola: obchodná, dopravná, školská i., konať i-iu
-
inšpekčný príd.: i-á cesta;
i-á služba (v lekárni, nemocnici) pohotovostná -
inšpektor -a m. kto koná inšpekciu (význ. 1); označenie niekt. úradníkov: i. hygieny práce;
školský, dopravný i.; -
inšpektorka -y -riek ž.;
-
inšpektorský príd.
-
inšpicient [-i-e-] -a m. pomocník režiséra (v divadle, televízii ap.);
-
inšpicientka -y -tiek ž.;
-
inšpicientský príd.;
inšpicientsky prísl.
-
inšpirácia -ie ž. inšpirovanie (sa): básnická i., i. folklórom;
-
inšpiračný, inšpiratívny príd.: i-čný zdroj;
i-vna tradícia -
inšpirátor -a m. kto inšpiruje: i. hudby;
i. vojny; -
inšpirátorka -y -riek ž.;
-
inšpirátorský príd.
-
inšpirovať nedok. i dok.
1. d(áv)ať popud na (umel.) tvorbu: i. na napísanie básne;
hudba i-ná poéziou;
náb. nadprirodzene pôsobiť na autorov bibl. spisov pri ich písaní, vnukať, vnuknúť2. podnecovať, podnietiť: i. k pokusu vyhrať
// inšpirovať sa získavať popudy na tvorbu, činnosť: i. sa životom (k tvorbe);
i. sa vzormi -
inštalácia -ie ž.
1. inštalovanie: i. plynovodu;
inform. i. hardvéru, i. tlačiarne;
galerijná i.;
i. rektora2. inštalované vybavenie: pokazená i.;
-
inštalačný príd.: i-é práce;
i-á reč -
inštalatér -a m. kto inštaluje (význ. 1) al. opravuje stavebnú inštaláciu;
-
inštalatérsky príd.: i-e práce;
i-e zariadenia -
inštalátor -a m. kto inštaluje (význ. 2, 3): i. výstavy;
i. rektora -
inštalovať nedok. i dok.
1. (na)montovať nejaké tech. vybavenie, zavádzať, zaviesť: i. vodovod, plynovod;
i. stroj;
inform. i. textový editor zaviesť do počítača a pripraviť na používanie2. verejne predstavovať, predstaviť exponátmi; umiestniť ako exponát: i. výstavu kresieb;
i. obraz na výstave3. uviesť do funkcie: i. rektora
-
inštancia -ie ž. úrad, orgán, úr. činiteľ na istom st. (obyč. súd): najvyššia, posledná i.;
postúpiť vec vyššej i-ii; -
inštančne prísl.;
-
inštančnosť -i ž.
-
inštančný príd.: i. postup;
-
inštinkt -u m.
1. pud (význ. 1): obranný, rodičovský i.
2. neuvedomené nutkanie (vy)konať niečo; tušenie, predpoklad: ženský i., triedny i.;
spravovať sa i-om; -
inštinktívne prísl.: i. konať, cítiť
-
inštinktívny príd.: i. pohyb;
i. odpor; -
inštitúcia -ie ž.
1. súbor osôb, organizačných foriem, materiálnych prostriedkov určený na verejnoprospešnú činnosť, ustanovizeň: osvetová, vedecká, právna i.
2. súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami: i. manželstva;
-
inštitučný, inštitucionálny príd.: i-čný systém vzdelávania;
i-álne vzťahy -
inštitút -u m.
1. ústav (význ. 1): fyzikálny i.
2. v min. typ vys. školy: pedagogický i.
3. kniž. al. odb. inštitúcia (význ. 2): i. rodiny
-
inštrukcia -ie ž. návod, pokyn, poučenie, smernica: dostať i-ie, konať podľa i-ií
□ dávať, dať i-ie inštruovať;
-
inštrukčný, inštruktívny príd.: i-čná snímka, i-vny výklad
-
inštruktáž -e ž. inštruovanie: vstupná, masová i.;
poskytnúť i.□ d(áv)ať i. inštruovať;
-
inštruktážny príd.: i. film, i-a príručka
-
inštruktor -a m. kto inštruuje: lyžiarsky i., i. amatérskeho krúžku;
-
inštruktorka -y -riek ž.;
-
inštruktorský príd.: i. zbor
-
inštrument -u m. nástroj: i. hudobníka;
hovor. stavbárske i-y -
inštrumentácia -ie ž. rozpísanie hud. skladby na jednotlivé nástroje orchestra: džezová i.;
-
inštrumentačný príd.: i-é umenie
-
inštrumentál -u L -i mn. -y m. gram. 7. pád (v skloňovaní);
-
inštrumentálny príd. týkajúci sa (hud.) nástrojov, nástrojový: i-a hudba predvádzaná na hud. nástrojoch, op. vokálna
-
inštrumentálový príd.: i-á prípona
-
inštrumentár -a m. kto podáva operujúcemu lekárovi nástroje;
-
inštrumentárka -y -rok ž.
-
inštruovať -uuje nedok. i dok. d(áv)ať inštrukcie: i. brigádnikov, účastníkov kurzu
-
intarzia -ie ž. vykladaná ozdoba v dreve (obyč. na nábytku): slonovinová, drevená i.
-
integrácia -ie ž. integrovanie, op. dezintegrácia: ekonomická i. štátov;
-
integračný príd.: i-é zoskupenie, i-é snahy
-
integrál -u L -i mn. -y m. mat. jeden zo zákl. pojmov mat. analýzy
-
integrálny príd.
1. kniž. prirodzene patriaci k celku, neodlučiteľný; súhrnný, úplný, celistvý: metóda je i-a súčasť vedy
-
integrita -y ž. kniž. celistvosť; neporušiteľnosť, nedotknuteľnosť: i. človeka;
i. morí, územia -
integrovať nedok. i dok.
1. kniž. spájať, spojiť do 1 celku, sceľovať, sceliť, zjednocovať, zjednotiť: i. snahy ľudí;
i-nie štátov do Európskej únie;
i-ná doprava vzájomné spojenie mestskej hromadnej dopravy s okolitou železničnou dopravou;
elektrotech. i-ný obvod tvoriaci funkčný celok -
intelekt -u m. rozumové schopnosti, rozum, um;
-
intelektuál -a m. človek s vyšším vzdelaním a rozumovými schopnosťami (obyč. pracujúci duševne), vzdelanec;
-
intelektuálka -y -lok ž.;
-
intelektuálne prísl.: i. vyspieť;
-
intelektuálnosť -i ž.
-
intelektuálny príd.: i-a činnosť, i-e sklony;
-
intelektuálsky príd. i prísl.: i. výzor;
i. založený; -
intelektuálstvo -a s. i pejor. rozumovanie
-
inteligencia -ie ž.
1. duš. vyspelosť charakterizovaná chápavosťou a súdnosťou; rozumové nadanie: prirodzená i., vysoká i.
2. spoloč. vrstva duševne pracujúcich ľudí: humanitná, technická i.;
-
inteligenčný príd. k 1: psych. i. kvocient pomer mentálneho a fyzického veku; číselné označenie úrovne inteligencie skúmanej osoby
-
inteligent -a m.
1. človek so vzdelaním, duševne pracujúci človek; vzdelanec
2. človek majúci (prirodzenú) inteligenciu: dá sa s ním hovoriť, je to i.;
-
inteligentka -y -tiek ž.
-
inteligentne prísl.: i. odpovedať;
-
inteligentnosť -i ž.
-
inteligentný príd.
1. majúci inteligenciu (význ. 1); svedčiaci o tom: i. človek;
i-á tvár2. založený na inteligencii (význ. 1): i-á hra;
-
intencia -ie ž. kniž. zámer, zameranie, úmysel: pracovať v i-ách programu;
lingv. i. slovesného deja smerovanie deja z východiska na zasiahnutý predmet; -
intenčný, intencionálny príd.
-
intenzifikácia -ie ž. zvyšovanie, zvýšenie intenzity: i. výroby, práce;
-
intenzifikačný príd.: i-é úsilie
-
intenzita -y -zít ž. stupeň sily, mohutnosti, účinnosti ap.: i. svetla, práce, nízka i. zvuku
-
intenzívne prísl.: i. študovať, prežívať;
-
intenzívnosť -i ž.
-
intenzívny príd. silný, veľký, účinný: i. zápach, i-a bolesť, činnosť;
ekon. i-e hospodárstvo založené na lepšom využívaní surovín, strojov, práce ap., op. extenzívne; -
interakcia -ie ž. odb. vzájomné pôsobenie, ovplyvňovanie, ovplyvnenie: sociálna i.;
i. molekúl; -
interakčný príd.