Význam slova "ďateľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ďateľ -a/-tľa mn. N a A -e/-tle m. štíhly vták s mocným dlhým zobákom a červenou čiapočkou;
zool. Dendrocopus: klope ako ď.

ďatelina -y -lín ž. lúčna rastlina pestovaná ako dôležitá krmovina, bot. Trifolium: kosiť ď-u, prikrmovať ď-ou;

ďatelinisko -a -nísk s. pole zasiate ďatelinou

ďatelinka -y -niek ž. zdrob. expr.

ďatelinotrávny príd. odb. skladajúci sa z viacročných ďatelinovín a tráv: ď-a miešanka

ďatelinovina -y -vín obyč. mn. ž. odb. rastliny typu ďateliny

ďatelinový príd.: ď-é seno;

narušovateľ, narúšateľ -a mn. -ia m. kto niečo narúša (spolužitie, poriadok ap.), rušiteľ;

narušovateľka, narúšateľka -y -liek ž.

neudržateľne prísl.;

neudržateľnosť -i ž.

neudržateľný príd. kt. sa nemôže udržať, kt. nemožno zachovať: n. stav, n-á situácia, n-é pomery;

nezadržateľne prísl.: n. pokračovať;

nezadržateľnosť -i ž.

nezadržateľný príd. kt. sa nedá zadržať, stále pokračujúci: n. vývin, smiech;

polovičato, polovičate prísl.: p. niečo vybaviť;

prednášateľ -a mn. -ia m. kto koná prednášku al. prednášky;

prednášateľka -y -liek ž.;

prednášateľský príd.

prenášateľ -a mn. živ. -ia, neživ. D -u/-ovi L -i/-ovi mn. -e m. kto al. čo niečo prenáša: p. choroby;

prenášateľka -y -liek ž.

utláčateľ -a mn. -ia m. kto robí útlak, despota, tyran: boj proti u-om;

utláčateľka -y -liek ž.;

utláčateľský príd.