Význam slova "červ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 30 výsledkov (1 strana)
-
červ, červík -a mn. N a A -y m.
1. živočích s pretiahnutým telom bez nôh žijúci vo vlhkej pôde, vo vode: chytať ryby na č-y;
2. larva hmyzu: č. v jablku;
do mäsa sa chytili č-y● expr.: mať sa ako č. v syre dobre;
→ nasadiť niekomu č-a do hlavy;
v hlave mu vŕta č. pochybnosti trápi ho pochybnosť;
hrub. už ho č-y žerú je mŕtvy;
otráviť, zapiť č-a vypiť si; -
červač, črvač -e ž. hromad. červy, červíky: č-ou rozožratá dlážka
-
červeň1 -e ž.
1. červené sfarbenie, červená farba: č. tváre, č. čerešní;
zaliala ho č. rumenec2. červené farbivo: indická č., natrieť č-ou
červeň2 -a m. jedna zo štyroch farieb v kartách
-
červenastý, červenkastý, červenavý, červenkavý príd. sfarbený dočervena: č-é listy, č-é líca
-
červenať sa -á nedok.
1. mať na tvári červeň od citového pohnutia, pýriť sa: č. sa od hanby, od zlosti;
cítila, že sa č-á2. červenieť sa (význ. 1): lístie na stromoch sa č-á, strechy sa č-jú
-
červenieť -ie -ejú nedok. stávať sa červeným: čerešne začínajú č.
// červenieť sa
1. javiť sa červeným: strechy sa č-jú
-
červeno prísl.: č. kvitnúť, č. natretý;
-
červenoarmejec -jca m. vojak býv. Červenej armády
-
červenolíci príd. majúci červené líca: č-e dievčatko
-
červenosť -i ž. červené sfarbenie
-
červenovlasý príd. ryšavý: č-é dievča
-
červený príd.
1. majúci farbu ako krv: č-é líca, pery, má č-é oči od plaču;
č-é vlasy ryšavé;
č-é víno, op. biele;
č. od hanby, od jedu;
v odb. názvoch bližšie určuje druh: č-á kapusta, č. mak;
č-á repa cvikla;
č. smrek smrekovec;
chem. č-á soľ;
lek. č-é krvinky, op. biele;
č-é barety špeciálny oddiel ozbrojenej moci štátu vycvičený na osobitné zásahy (napr. proti teroristom);
publ. č-é čísla vyjadrujúce stratu2. symbolizujúci touto farbou revolučnosť v marxistickom chápaní: č-é odbory;
hist. Č-á armáda (v býv. Sovietskom zväze)3. Č. kríž, Č. polmesiac medzinár. organizácia prvej pomoci
● č. ako ruža, ako pivónia, ako paprika, ako rak;
expr. č. kohút (kikiríka) na streche (je) požiar;
niečo sa tiahne, vinie ako č-á → niť niečím; -
červiačí príd.;
-
červiačik -a mn. N a A -y m. zdrob.
-
červíček -čka mn. N a A -y m. zdrob.
-
červičí príd.;
-
červienka -y -nok ž.
1. spevavý vták s červenou škvrnou na prsiach, zool. Erithacus
2. infekčná choroba ošípaných prejavujúca sa horúčkou a červeným sfarbením kože
3. druh hrušiek s okrúhlymi plodmi s červenkastou šupkou
-
červivieť, červavieť -ie -ejú nedok. stávať sa červivým, červavým: č-enie ovocia
-
červivosť, červavosť -i ž.: č. jabĺk
-
červotoč, črvotoč -e ž. i -a m. červ žijúci v dreve, zool. Anobium: v dreve hlodá č., posteľ rozožratá č-ou
-
červotočivosť, črvotočivosť -i ž.: č. dreva
-
červotočivý, črvotočivý príd. prevŕtaný črvotočou: č-é rámy, skrine;
-
žervé neskl. s. nesolený krémový syr vyrábaný z tučného tvarohu