Význam slova "čert" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 16 výsledkov (1 strana)
-
čert -a D -ovi/-u m. hovor. a rozpráv. zlý duch, diabol, satan: prestrojiť sa za č-a;
● expr.: zlý ako č. veľmi;
báť sa niekoho ako č-a veľmi;
báť sa niečoho ako č. kríža, svätenej vody veľmi; vyhýbať sa tomu;
nech to č. → vezme;
aby, bodaj to č. → vzal;
(všetci) č-i s ním šijú je samopašný;
ani č. sa v tom nevyzná je to veľmi zložité;
čo č. nechcel (nešťastnou) náhodou;
č. (nikdy) nespí všeličo sa môže stať;
(v tom je) č-ovo kopýtko háčik, fígeľ;
č. ako diabol, to je jeden č. to je jedno;
poslať niekoho do č-a zbaviť sa ho;
choď do č-a! zmizni! koho sem č-i nesú? kto to prichádza? (posľubovať) č-ov-diablov veľa, všeličo;
na kýho/kieho č-a načo; vo funkcii cit. (často v zakliatí) vyj. hnev, nesúhlas, prekvapenie: do č-a, ba (kýho) č-a; -
čerta čast. pejor. vyj. zápor: č. (starého) to urobíš!
-
čertica -e -tíc ž. expr. čertovská žena al. zviera, diablica (v zápor. al. kladnom hodnotení): zlostná č.;
jeho žena je hotová č. -
certifikácia -ie ž.
1. potvrdzovanie, potvrdenie
2. certifikát;
-
certifikačný príd.: c-á listina
-
certifikát -u m. práv. úr. osvedčenie použ. najmä v obch. styku: vydať c.
-
čertík -a mn. -ci/-ky m. zdrob. expr. oslab.
-
čertiť sa nedok. hovor. expr. hnevať sa, zlostiť sa, jedovať sa: č-l sa na ľudí a klial
-
čertovina -y -vín ž. hovor. expr. šibalstvo, huncútstvo, beťárstvo, samopaš, neplecha: vystrájať, stvárať č-y, je v tom nejaká č.
-
čertovský príd. obyč. pren. expr. (vyj. zápor. al. kladné hodnotenie): č-á žena energická al. huncútska;
č. kúsok odvážny;
č-á zima tuhá;
č-á sila obrovská;čertovsky prísl.: expr. č. pekné dievča;
-
čertvie, čerthovie, pís. i čert vie, čert ho vie hovor. expr.
I. vetná prísl. ktovie, bohvie: č., čo chcel urobiť;
nebude už doma? – č.II. čast. je súčasťou neurč. zám. čertviekde, čertviekade, čertviekam, čertviekedy, čertviekoľko, čertvieprečo ap. (pís. i čertvie kde, čertvie kade, čertvie kedy ap.), kt. vyj. neurčitosť, zápor; ktovie, bohvie: stále chodí čertviekde, čertviekade, čertviekam;
urazil sa čertvieprečo -
čertvieako zám. neurč. príslov. hovor. expr. ktovieako, bohvieako: nemusí ísť č. ďaleko
-
čertvieaký zám. neurč. hovor. expr. ktovieaký, bohvieaký: budú zavádzať č-é novoty
-
čertviečo zám. neurč. hovor. expr. ktoviečo, bohviečo: namýšľa si č.
-
čertviekto zám. neurč. hovor. expr. ktovie kto, bohviekto: potuluje sa tam č.