Význam slova "ôsťa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 39 výsledkov (1 strana)
-
oštara -y -tár ž. expr. nepríjemnosť, ťažkosť, opletačka, mrzutosť
□ byť niekomu na o-u, mať s niekým, niečím o-u
-
ostarieť -ie -ejú dok. (z)ostarnúť, zostarieť: v tvári o-rel;
predčasne o-ená žena; -
nedok. ostarievať -a
-
ostarnúť -e -ú -rol dok. stať sa starším, starým, zostarnúť, (z)ostarieť: po havárii o-l o desať rokov;
duchom nikdy neo-la;
o-tý hlas -
ostarok -rka m.
1. mn. -y neživ. niečo (predčasne) zostarnuté: medzi stromami bolo veľa o-ov
2. mn. -ovia/-y živ. i neživ. kto, čo vyzerá al. sa prejavuje staršie, ako v skutočnosti je: z dieťaťa bol o.
-
oštarovať sa nedok. hovor. expr. spôsobiť si oštaru, trápiť sa: nebudem sa už s vami o.
-
ostať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. nevzdialiť sa z miesta, zostať, pobudnúť: o. vonku, o. na večeru, o. pri dieťati
2. zotrvať v nezmenenom stave, zostať: o. sedieť;
o. v platnosti;
tak to nemôže o., o-lo to pri starom3. ocitnúť sa (náhle) v istom stave, zostať: o. celkom sám, o. v pomykove, o. vdovou, o. bez peňazí
4. stať sa zvyškom, zvýšiť (sa), zostať: od obeda o-li zvyšky;
neo-l mu už čas;
nič neo-lo po ňom5. zaostať: nevládal, o-l vzadu
● o. ako obarený, ako (soľný) stĺp zmeravieť (od strachu ap.);
o. niekomu na krku byť príťažou;
nech to o-e medzi nami nech je to utajené;
expr.: o. v suchu neutrpieť ujmu;
o. na suchu bez prostriedkov;
o. na ocot nevydať sa;
neo-lo po ňom ani chýru, dychu, slychu zmizol;
o. bez seba a) upadnúť do bezvedomia b) byť ohromený;
o. v hanbe byť nepovšimnutý, zahanbený ap.;
neo-l kameň na kameni všetko sa zničilo;
o. na chvoste zaostať; -
ostatne čast. zried. naostatok, napokon, vlastne: on tam o. ani nebol
-
ostatný
I. príd.
1. všetci (všetky, všetko), ktorí (ktoré, čo) ostali (-o) z nejakého celku: o-í žiaci nech odídu, o-é veci pošlem poštou, o. nábytok sme predali;
vždy bol lepší ako o-í iní2. posledný (význ. 2), nedávny: v o-om čase, o-é udalosti
3. jediný, zvyšujúci, posledný: toto sú moje o-é peniaze
4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný, posledný: mali ju za najo-šiu dievku
II. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, posledný, op. prvý: o. vozeň súpravy, v rade stál o.;
je to o. raz naposledyIII. ostatné s. jediné zvyšujúce, posledné, všetko: dám ti aj (to) o.
-
ostatok -tku m.
1. zvyšok, zostatok: o. večere;
o. (peňazí) si rozdelili2. posledný časový úsek, koniec: vydržať do o-u, prísť na o., o. života
3. ostatky pomn. teles. pozostatky: jeho o. previezli do rodiska;
o. svätých relikvie -
nedok. ostávať -a
-
sňať sníme snímu dok. kniž. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu, zložiť: s. obraz zo steny, s. klobúk z hlavy, s. putá z rúk;
-
sťa spoj. podraď. poet. ako, sťaby: biely s. sneh, rovný s. jedľa
-
sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.
-
sťažene prísl.;
-
sťaženosť -i ž.
-
sťažený príd. spojený s väčšími ťažkosťami, ťažký: pracovať za s-ch podmienok;
-
sťažiť dok. urobiť ťažším, ťažkým (význ. 3), zhoršiť: s. pracovné podmienky;
s. niekomu život; -
sťažnosť -i ž. prejav nespokojnosti, nesúhlasu s niekým, niečím, ponosa: napísať s. (nadriadenému orgánu);
sú s-i na nestatočnosť predaja;
práv. opravný prostriedok v súdnom konaní: podať s.; -
sťažnostný príd.: práv. s-é konanie
-
sťažovať sa nedok. ponosovať sa, žalovať sa; ťažkať si: s. sa na bolesti, s. sa priateľovi;
práv. podávať sťažnosť -
sťažovateľ -a mn. -ia m. práv. kto podáva sťažnosť;
-
sťažovateľka -y -liek ž.
-
súťaž -e ž.
1. úsilie predstihnúť iných a dosiahnuť prvenstvo, súťaženie: vyzvať na s., obstáť v s-i (s priateľom)
2. takéto verejne organizované úsilie: volejbalová, literárna s.;
anonymná s.;
vyhrať s.;
vypísať verejnú s. súbeh, konkurz;
nečestná s. porušenie pravidiel podnikania poškodzujúce konkurenčné podniky al. spotrebiteľa; -
súťaženie -ia s. súťaž: organizovať športové s.
-
súťažiaca ž.
-
súťažiaci
I. príd. kt. súťaží: s-e kolektívy
-
súťažiť nedok. zúčastňovať sa na súťaži; súperiť: s. o ceny;
s. o titul osobnosť roka;
štáty hospodársky s-ia -
súťažiteľ -a mn. -ia m. kto sa zúčastňuje na (výberovej, hospodárskej) súťaži;
-
súťažiteľka -y -liek ž.;
-
súťažiteľský príd.
-
súťaživosť -i ž. ochota súťažiť, súťaženie; súperenie: zdravá s. športujúcej mládeže
-
súťažný príd.: s-á prehliadka, výstava, s. poriadok
-
súvzťažne prísl.;
-
súvzťažnosť -i ž.: s. formy a obsahu
-
súvzťažný príd. kt. je vo vzájomnom vzťahu s niečím, odpovedajúci si, korelačný: s-é pojmy, dvojice;