Význam slova "ôj" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

oj, ojoj, ojój cit.

1. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, túžbu, varovanie, radosť, žiaľ ap.), oh, och: o., aká hojnosť! o., nieže tak! o., bude nám dobre

2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: o., nie! o., áno!

ojazdiť -zď/-i! dok. jazdením opotrebovať, vychodiť, obdrať: o-ené pneumatiky, o-ené auto

oje -a mn. -a -í -am -ach s. žrď, ktorou ťažné zvieratá určujú smer pohybu voza, saní ap.;

ojedinele prísl.;

ojedinelosť -i ž.

ojedinelý príd.

1. kt. sa vyskytuje sám, osamotený, jedinečný: o. prípad, o. strom

2. výnimočný, zriedkavý, jedinečný: o-á príležitosť;

ojej, ojéj cit. vyj.

1. rozlič. pocity (prekvapenie, výsmech, odmietanie ap.): o., naozaj! o., takých je dosť!

2. blíži sa význ. čast. zosilňuje prisviedčanie: o., vie to on dobre

ojko -a ojok, ojce -a ojec s. zdrob.

ojnica -e -níc ž. súčasť kľukového mechanizmu premieňajúca točivý pohyb na posuvný al. naopak;

ojnicový príd.

ojový príd.: o-á časť voza;

ajaj, ajáj cit. vyj. radosť; počudovanie, odmietanie: a., ale také niečo! a.! mávol odmietavo rukou

báj -e ž. rozprávanie zo života pohanských bohov, o tajomných prír. javoch, mýtus; príhoda z dávnych čias: antické, grécke, starodávne b-e;
b. o Maginhrade

božemôj cit. vyj. povzdych, žalosť, bolesť, zúfalstvo: ach b., čo mám robiť? b.! – bedákala matka

● expr. ani za b. výraz silného záporu, za nič na svete, ani za svet

háj² -a m. les menšej rozlohy, horička: brezový, olivový h.;
urnový h. cintorín s urnami

● expr.: do h-a! mierne zahrešenie;
je to v h-i je to stratené, zničené;

haj, háj¹ cit. vyj.

1. rozlič. pocity, napr. radosť, prekvapenie, ha: h., to je prekvapenie!

2. poháňanie: h., husičky, h.

hajaj, hajáj cit. vyj. rozlič. pocity, citový dôraz, údiv ap., ojoj, ojój: tam je jahôd, h.!

hoj, hojoj, hojój cit. vyj. silné citové pohnutie ako radosť, obdiv, rozhorčenie ap.: h., ako je sladko žiť! h., to nie!

j [i jé] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: J joule;
t. j. to jest

jáger -gra m. hovor. zastaráv.

1. poľovník

2. horár;

jágerský príd.

jaj, jajaj, jáj cit. vyj. pocit teles. bolesti al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (nevôli, žiali, údive ap.), joj, juj: j., to bolí! j., čo to robíš! j., tá krása!

jánošíkovský príd. týkajúci sa ľud. hrdinu Jánošíka a jeho družiny: j-á tradícia, j. motív

jánsky príd. vzťahujúci sa na dni okolo sv. Jána (24. júna), svätojánsky: j-e ohne zapaľované v predvečer sv. Jána

jánusovský príd.

● kniž. mať j-ú tvár byť dvojtvárny, falošný

jé, jej², jéj cit. vyj. prekvapenie, začudovanie: j., to je nádherné! j., to som ešte nevidel

Jób -a m. bibl. postava známa ako vzor trpezlivosti

● J-ova správa, zvesť veľmi zlá;

jóbovský príd. k Jób

● j-á správa, zvesť veľmi zlá

jód -u m. nekovový halový chem. prvok sivočiernej farby a dráždivého zápachu, zn. I;

jódlovať nedok. pri speve rýchle preskakovať z prsného registra do fistuly

jódny príd. chem. obsahujúci jód v istom pomere

jódovať nedok.

1. pridávať do niečoho jód: j-nie soli proti strume

2. natierať jódovou tinktúrou: j. ranu

jódový príd.: j. roztok, j-á tinktúra

joj, jojoj, jój cit. vyj. teles. bolesť al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (žiali, nevôli, prekvapení, obdive ap.), jaj, juj: j., to bolí! j., to je rybisko! j., však si nešikovný;
j., tá nádhera!

jüan -a/-u m. zákl. peňaž. jednotka a platidlo čínskej meny

juj, jujuj, júj cit. vyj. teles. bolesť al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (žiali, nevôli, prekvapení, obdive ap.), joj, jaj: j., to je bolesť! j., ale sa bojím! j., aká krása!

júl -a L -i m. 7. mesiac v roku;

júlový príd.: j-é horúčavy

jún -a L -i m. 6. mesiac v roku;

júnový príd.: teplý j. večer

máj -a m.

1. 5. mesiac v roku: studený, teplý m.;
Prvý m. Sviatok práce

2. vys. okresaný a ovenčený strom, kt. pred 1. májom stavajú mládenci dievčencom

3. ovenčený stromček ako symbol dokončenia stavby

● studený m., v stodole raj;

môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti;
môj národ, m-e pracovisko;
m-a zásluha, môj vedúci

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie

3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas;
on je v m-ch rokoch

4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará

5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj;
(víno,) to je moje to mám rád

● podľa m-ho podľa mojej mienky;
expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanie

II. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;

papagáj -a mn. N a A -e m. pestro sfarbený vták s prenikavým hlasom: tropické p-e;

● opakovať niečo ako p. mechanicky;

papagájčí, papagajčí príd.

papagájí príd.

t. j. skr. to jest

ťaj, ťáj, ťajaj cit. vyj. nadšenie, nevôľu, údiv ap., ej, jaj, ajaj: ť., ale ma vyhrialo!

varuj, varúj cit. vyj. výstrahu pred nebezpečenstvom pri práci v lese, v lome ap., pozor!