Význam slova "ókol" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

okolie -ia s. oblasť, priestor okolo niečoho al. v blízkosti niečoho: o. školy, na o-í Nitry, bolesť v o-í ucha, prispôsobiť sa o-iu;
hláskové o.

okolík -a m. bot. strapcovité kvetenstvo, pri kt. kvetné stopky lúčovito vyrastajú z konca hlav. osi

okolitý príd. kt. sa vyskytuje v okolí niečoho: o-é vrchy, dediny, predmety, o. svet

okolkovať¹ nedok. robiť okolky, váhať, otáľať, zdráhať sa: dlho o-l, kým prišiel;
neo-uj toľko!

okolkovať² dok. dať na niečo kolok: o. tlačivo, o-ná žiadosť

okolky -ov m. pomn. váhavé konanie, rozpaky, otáľanie: hovoriť, spytovať sa bez o-ov

□ robiť o. (s niečím) okolkovať

okolnosť -i ž. jav, kt. sprevádza, podmieňuje, ovplyvňuje atď. iný jav, vonkajšia podmienka, situácia: poľahčujúca o., (ne)priaznivé, mimoriadne o-i, závisieť od o-í;
zhoda (-ou) o-í náhoda, náhodou;
podľa o-í

● za každých o-í vždy

okolo

I. prísl.

1. zo al. do všetkých strán, naokolo, dookola, (na)vôkol: o. boli samé skaly;
o. ležali ranení;
nechápavo hľadel o.

2. popri, pomimo, povedľa: prejsť o.

II. predl. s G vyj.

1. smerovanie al. polohu dookola, vôkol: chodiť, sedieť o. ohňa, o. stola, omotať šál o. krku;
záhrada o. domu;
krútiť sa o. svojej osi, o. Slnka

2. smerovanie al. polohu povedľa, pozdĺž niečoho: prejsť o. niekoho (bez pozdravu);
prechádzka o. rieky;
lúky o. potoka popri;
cesta o. staveniska pozdĺž

3. oblasť činnosti, záujmu ap.: robiť o. domu, o. obeda, pomáhať o. záhrady

4. väzbu pri slovesách a menách: krútiť sa, obšmietať sa o. ženy, mať sa o. niekoho;
rozhovor sa točil o. umenia

5. približnosť časového al. číselného údaja: o. jednej (hodiny), o. poludnia, o. Jána;
teplota o. nuly

III. čast. vyj. približnosť číselného údaja, asi, približne: výška o. tisíc metrov, teplota o. desať stupňov;
má o. päťdesiat (rokov)

okoloidúci

I. príd. kt. ide okolo: o-i turisti, o. autobus

II. okoloidúci m. kto ide okolo: nevšímať si o-ch

okolostojaci

I. príd. obyč. mn. ktorý stojí okolo: o-e dieťa, deti

II. okolostojaci m. iba mn. ľudia stojaci okolo: záujem o-ch

koláč -a m.

1. pečený múčnik v rozlič. úprave: makový, jablkový k., dať k. na plech

2. vec podobná koláču: plodový k. placenta;
krvný k. zrazenina

● expr. (dostať) z k-a dieru (nedostať) nič;
bez práce nie sú k-e;

koláčik -a m. zdrob.: medový k., k-y s tvarohom; deti si robia z hliny k-y

koláčový príd.: k-é cesto;

kolár², kolárik -a m. -y m. tvrdý biely golier, kt. nosia kat. kňazi

kolár¹ -a m. odborník na výr. kolies a iných drevených súčastí voza (najmä v min.; i samostatný živnostník);

kolársky príd.: k-a dielňa;

kolárstvo -a s. kolársky odbor

koláž -e ž.

1. technika tvorby obrazu lepením z výstrižkov, kresieb ap.; takto zhotovený obraz

2. rozhlas. al. telev. program vytvorený kombináciou rozlič. častí prejavov, úsekov výpovedí ap.: rozhlasová k.;

kolážový príd.

kolégiovo prísl.: k. rozhodovať

kolégiový príd.: k-é rozhodnutie, uznesenie;
k-á knižnica;

kolégium -ia D a L -iu s.

1. zhromaždenie vybratých odborníkov, poradcov, zbor, rada: k. ministra, k. riaditeľa, vedecké k. SAV;
cirk.: biskupské k. zbor všetkých kat. biskupov na čele s pápežom

2. cirk. učilisko, najmä vys. škola: jezuitské k.

3. na niekt. (záp.) univerzitách inštitúcia poskytujúca vzdelanie i ubytovanie: oxfordské k-iá;

kolíček -čka m. zdrob.: k-y na husliach;
k-y na bielizeň štipce

kolík -a m. pozdĺžny žrďovitý predmet s rozlič. využitím: stanový k., štafetový k.;
vyznačiť trasu k-mi, zasunúť poistný k.;

kolíkovať nedok. vyznačovať kolíkmi: k. trasu

kolíkový príd.;

kolínsky

I. príd. ku Kolín nad Rýnom: k-a voda alkoholový kozmet. prípravok

II. kolínska ž. hovor. kolínska voda: potrieť si čelo k-ou

kolísať -še -šu -šuc/-sajúc -šuci/-sajúci nedok.

1. pohybovať zboka nabok al. zhora nadol, hojdať, kolembať: k. dieťa v kolíske, v kočíku, vietor k-e konármi

2. nemať stálosť, byť menlivý: teplota, výška hladiny k-e, ceny k-u

3. byť nerozhodný, váhať: k. medzi dvoma možnosťami;
koncepčné k-nie

// kolísať sa hojdať sa, knísať sa, kolembať sa: k. sa v sedle, čln sa k-e na vode;
lavička sa k-e kýva sa;
expr. k-e sa na krátkych nohách kolísavo kráča

kolísavo prísl.;

kolísavosť -i ž.

kolísavý príd.

1. sprevádzaný kolísaním, knísavý: k-á chôdza

2. nestály, menlivý: k-é napätie, k. výkon

3. nerozhodný, váhavý: k-á povaha, k-é vrstvy spoločnosti;

kolíska -y -sok ž.

1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: drevená k., uspávať dieťa v k-e

2. kniž. miesto zrodu, pôvodu: k. Slovanov bola za Karpatmi;
k. revolúcie

● od k-y (až) po hrob od narodenia do smrti;
kniž. stáť pri k-e niečoho byť svedkom vzniku

kolízia -ie ž. (s)kríženie, nesúlad; prekrývanie, prekrytie: k. záujmov a povinností;
časová k.;
dopravná k. zrážka;

kolízny príd.: k-a situácia

kolóna -y -lón ž.

1. prúd presúvajúceho sa vojska: postupujúce k-y;
k. tankov

2. rad (vozidiel): dlhá k. áut

3. tech. zariadenie v podobe valca na delenie zmesi (napr. pri destilácii)

● kniž. → piata k.

kolónia -ie ž.

1. krajina s polit. a hosp. závislosťou od istej mocnosti: zámorské k-ie Anglicka

2. príslušníci istého národa osídlení v cudzom etnickom prostredí: slovenské k-ie v Báčke

3. skupina obytných domov al. iných stavieb rovnakého typu: robotnícka k.;
chatová k.

4. biol. spoločenstvo živočíchov: k-ie baktérií, vodných vtákov;

kolónka -y -nok ž. stĺpec; rubrika: k. čísel;
vyplniť k-u na tlačive

navôkol prísl. (na)okolo: n. boli samé hory

školáčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

školáčka -y -čok ž.;

školácky príd. i prísl.: š-a chyba základná;
š. pamflet naivný;
š. sa vyjadrovať primitívne;

školák -a mn. -ci m. žiak zákl. al. stred. školy;

stredoškoláčka -y -čok ž.

stredoškolák -a mn. -ci m. žiak al. absolvent stred. školy;

úkol -u m. prac. úloha odmeňovaná podľa množstva vykonanej práce, akord: pracovať v ú-e;

úkolár -a m. zostavovateľ úkolu;

úkolárka -y -rok ž.

vôkol

I. prísl. a) okolo (význ. 1, 2), naokolo, dookola: v. sa rozprestierajú lesy b) často ako súčasť prísl. → zôkol-v.

II. predl. s G okolo (význ. 1): v. dediny samé vrchy

vysokoškoláčka -y -čok ž.

vysokoškolák -a mn. -ci m. študent al. absolvent vys. školy;

záškoláčka -y -čok ž.;

záškolácky príd.;

záškoláctvo -a s.

záškolák -a mn. -ci m. kto sa vyhýba škol. dochádzke: vzrastá počet z-ov;

zôkol-vôkol prísl. (na)okolo (význ. 1), dookola, vôkol: z. samé vrchy