Význam slova "ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã oã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

oškrieť -ie -ú -etý/-ený dok. odrieť, poškr(i)abať, oškúliť: o. (si) lakeť, o-tý stôl;

oškúliť -i -ľ! dok. expr. odrieť, poškr(i)abať, oškrieť: o. si líce, o-ená skriňa

// oškúliť sa: o-l sa a poudieral

oškvarček -a m. zdrob.

oškvariť dok. škvarením pripáliť (na povrchu): o. si vlasy, kožu

oškvarkový príd.: o-é pagáče;

oškvarok -rku/-rka m. obyč. mn. škvarka: halušky s o-mi;

oškvŕknuť -e -u -kol dok.

1. sčasti spáliť (plameňom, mrazom ap.): blesk o-l strom

2. sčasti o(b)horieť, sčasti sa spáliť: o-té vlasy

ošľahať dok. šľahaním zasiahnuť a poškodiť: vetrom, dažďom o-né stromy;

nedok. ošľahávať, ošľahúvať -a

ošľahnúť -e -ú -hol dok. šľahnutím zasiahnuť a poškodiť: tvár o-tá plameňom;
mráz o-l kvety;

ošmeknúť -e -ú -kol dok. pejor. klamstvom okradnúť, dostať: o. niekoho o peniaze

// ošmeknúť sa oklamať sa, dostať sa: pri kúpe som sa o-l

ošmirgľovať dok. k šmirgľovať: o. plech;
o. hrdzu

ošomrať -e -ú dok. expr. šomraním prejaviť nespokojnosť, ohundrať, ofrflať: o. darček, o. každú robotu;

nedok. ošomrávať -a

ošpatnieť -ie -ejú dok. oškaredieť: po rokoch o-la

ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.

1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou

2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo

ošpliechať -a dok.

1. špliechaním umyť, ostriekať: o. si tvár

2. špliechaním zamokriť, zašpliechať, znečistiť, ostriekať: o-né nohavice

oštara -y -tár ž. expr. nepríjemnosť, ťažkosť, opletačka, mrzutosť

□ byť niekomu na o-u, mať s niekým, niečím o-u

oštarovať sa nedok. hovor. expr. spôsobiť si oštaru, trápiť sa: nebudem sa už s vami o.

oštep -u/-a m. zahrotená tyč použ. kedysi ako zbraň; dnes šport. náčinie takéhoto tvaru: bodnúť, zabiť o-om;
hod o-om

oštepár -a m. kto hádže oštepom;

oštepárka -y -rok ž.;

oštepársky príd.

oštiepok -pka m. údený ovčí syr vajcovitého tvaru

oštítkovať dok. dať na niečo štítok, štítky

ošúchane, ošúchano prísl.;

ošúchanosť -i ž.

ošúchaný príd.

1. používaním opotrebovaný, obšúchaný, obdratý: o. kabát

2. častým opakovaním zunovaný, zovšednený, otrepaný: o-é frázy, slová;

ošúchať -a dok.

1. šúchaním (význ. 3) očistiť ap.: o. si topánky do trávy

2. používaním opotrebovať, obšúchať, obdrať: o. nábytok

// ošúchať sa

1. používaním sa opotrebovať, obšúchať sa, o(b)drať sa: farba sa o-la

2. častým opakovaním sa zunovať, zovšednieť, otrepať sa, obšúchať sa: pieseň sa rýchlo o-la

ošuchnúť sa -e -ú -chol dok. o(b)trieť sa: mačka sa o-la o múr

ošudiť dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošvindľovať: nedať sa o.

ošumelo prísl.

ošumelý príd.

1. ošúchaný, zodratý: o. oblek

2. ošarpaný, spustnutý: o. dom;

ošúpať -e -u dok.

1. zbaviť šúp, olúpať, obieliť: o. kukuričný klas

2. odstrániť (šupu ap.), olúpať, obieliť: o. kôru

// ošúpať sa olúpať sa (význ. 1, 2)

ošvindľovať dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošudiť: nemôže ho o.

oťapiť dok. hovor. expr. ohúriť, omámiť: o-ený páľavou, vínom, byť ako o.

oťarchavieť -ie -ejú dok. (o žene) stať sa ťarchavou, otehotnieť

oťažieť -ie -ejú dok. stať sa ťažkým: taška mu naraz v ruke o-la;
ruky, nohy mu o-li;
strom o-ený plodmi;
hlava mu o-ie starosťou;

nedok. oťažievať -a

oťukať dok. hovor. expr. opatrne preskúmať, zistiť (stav niečoho): o. protivníka, o. prostredie;

nedok. oťukávať -a: najprv sa iba o-li

// oťukať sa zvyknúť si na prostredie, udomácniť sa: musí sa najprv trocha o.;

nedok. oťukávať sa

nedok. ožarovať

oželieť -ie -ejú dok.

1. zmieriť sa so stratou: o. syna;
o. dovolenku

2. oľutovať: o. svoj omyl

oženiť dok. priviesť (muža) k ženbe: o-li syna proti jeho vôli našli mu nevestu

// oženiť sa (o mužovi) uzavrieť manželstvo, vziať si za ženu: pred týždňom sa o-l (s mladou učiteľkou)

ožiariť -i dok.

1. žiarou zaliať, osvietiť: slnko o-lo kraj;

2. vystaviť (umelému) žiareniu: o. sa horským slnkom

3. žiarou zasiahnuť: rádioaktívne o-enie;

nedok. ožierať sa -a

ožiť -je -jú dok.

1. nadobudnúť (znova) život (po strate vedomia ap.): zakliata princezná o-la (v rozprávke);
mŕtvy už neo-je;
chorý po lieku o-l;

2. obnoviť sa; oživnúť: záujem o-l, spomienky o-li

3. oživnúť (význ. 2), oživieť: mesto o-lo, oči mu o-li (nadšením)

● o-l ako mucha na jar, mušky mu o-li oživol;

nedok. ožívať -a

oživene, oživeno prísl.: o. rozprávať

oživený príd. kt. oživel: o. záujem;
o-á tvár;

oživieť -ie -ejú dok. oživnúť: o-enie výroby;
v spoločnosti nastalo o-enie

oživiť dok.

1. urobiť živým: o. bábiku (v rozprávke)

2. obnoviť: o. si spomienky, o. záujem o šport

3. urobiť živším: o. výrobu zaktivizovať;
o. sortiment spestriť;

oživnúť -e -ú -vol dok.

1. obnoviť sa, oživiť sa: spomienky o-li

2. stať sa živým, čulým, oživieť, ožiť, okriať: škola o-la deťmi;

oživotvoriť dok. kniž. oživiť, obnoviť: o-enie Matice slovenskej (r. 1919)

nedok. oživovať

// oživiť sa obnoviť sa, občerstviť sa, oživnúť: v pamäti sa o-l sen;

nedok. oživovať sa

oživovateľ -a mn. -ia m. kniž. kto niečo oživuje: o. rodinných tradícií;

oživovateľka -y -liek ž.

ožltnúť -e -ú -tol ožltnutý dok. stať sa žltým, zožltnúť: lístie o-lo, o. od závisti

ožobráčiť -i dok.

1. obrať o majetok, zbedačiť: o. robotníkov;
vojnou o-ený národ

2. expr. zmrzačiť, dokaličiť: o-né telo;

nedok. ožobračovať

// ožobráčiť sa zmrzačiť sa, dokaličiť sa: o. sa pri havárii

ožran -a m. pejor. opilec, pijan: nazvať niekoho o., o-om;

ožranský príd.: o-á spoločnosť;

ožranstvo -a s. opilstvo

ožrať sa ožerie ožerú -tý/-ný dok. pejor. opiť sa, spiť sa: o-tý človek

● expr. o. sa ako snop, do nemoty, pod obraz (Boží) veľmi;

ožrebiť sa dok. (o kobyle) priviesť na svet žriebä

peši, pešo, pešky prísl. na vlastných nohách: ísť p., chodiť p. do práce

● p. ako za vozom je to jedno;
žart. tam, kde aj kráľ chodí p. na záchod(e)

prečo

I. zám. opyt. príslov.

1. expr. i prečože vyj. otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu: p. si to urobil? prečo(že) ta chceš ísť?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, príčinnú, prívlastkovú: dobre vie, p. to nekúpil;
obáva sa, p. sa nehlásia;
vysvetlil dôvody, p. neprišiel

3. používa sa ako vzťaž. výraz v spoj. so slovesom byť, mať a inf., kt. vyj. existenciu a možnosť realizovať dej: niet sa p. urážať, má p. žiť

4. expr. i prečože (v rečníckych otázkach) má vymedzovací význ.: prečo(že) by sa mal s tým trápiť?

II. prečo neskl. s.: večné detské p.

● každé p. má svoje preto všetko má príčinu

šaľo -a mn. -ovia m. expr. pochábeľ, jašo, vetroplach (obyč. nadávka)

šašo -a mn. -ovia m.

1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov (panovníka, šľachtu), pajác: kráľovský, dvorný š.

2. klaun

3. expr. nevážne sa správajúci človek, pajác;

sopľoš -a m. pejor. sopliak

šošovica -e -víc ž.

1. strukovitá rastlina, bot. Lens

2. jej drobný okrúhly plod

3. jedlo pripravené z týchto plodov

4. hovor. materské znamienko

● predať, vymeniť za → misu š-e;

šošovička -y -čiek ž. zdrob.

šošovicový príd.: š-á polievka;

šošovka -y -viek ž. priehľadné teleso s dvoma zakrivenými plochami, na kt. nastáva lom svetla: spojná, rozptylná š., š. mikroskopu, ďalekohľadu;
anat. časť oka, cez kt. prechádza obraz na sietnicu;

šošovkový príd.

sotvačo zám. neurč. takmer nič, máločo: z peňazí mu s. ostalo;
už s. vidí

sraľo -a mn. -ovia m. hrub. bojko, zbabelec, slaboch (obyč. nadávka)

šúľoček -čka m. zdrob.

sviečočka -y -čiek ž. zdrob.

sviežo prísl.: vyzerať s.;
s. napadnutý sneh;

truľo -a mn. -ovia m. hovor. pejor. (obyč. v nadávke) hlupák, sprosták, chmuľo;

veľkoburžoázia -ie ž. vládnuca skupina buržoázie;

veľkoburžoázny príd.

voľačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 -3), dačo, čosi: v. sa muselo stať;
také v.! je o v. mladší; (vziať si) v. peňazí;
expr. tí sa ho v. naspomínali!

● stáť za v. mať hodnotu, cenu;
v. pod zub(y) jedlo

všeličo -čoho zám. neurč.

1. označ. mnoho rozlič. vecí: doniesol v. potrebné;
v. sa dá zlepšiť;
v-mu sa priučil

2. expr. niečo zlé, nepriaznivé, záporné; kadečo: v. vyšlo najavo;
človek musí v. prehltnúť;
tam môže v. nachytať

začo zám. opyt. príslov.

1. expr. i začože vyj. otázku zameranú na príčinu, prečo: z. sa mám ospravedlňovať?

2. uvádza vzťaž. vetu príčinnú: hral dobre, z. mu zatlieskali

zatiaľ čo spoj. podraď. uvádza vetu

1. časovú, za ten čas čo, medzitým čo, kým: z. čo spal, spŕchlo

2. kniž. nepravú časovú s odporovacím význ., kým: všetci sa zabávali, z. čo my sme tam len stáli

žúžoľ -a m. iba v prirovnaniach uhoľ; čierna farba: čierny ako, ani ž. veľmi;
oči ako ž. veľmi čierne;

žúžoľový príd.: ž-é vlasy