Význam slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ a" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1020 výsledkov (9 strán)
-
a2
I. spoj.
A. priraď. vyj.
1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
zasmial sa a odišiel;
prší a prší;
tak a tak, toľko a toľko;
dvaja a dvaja po dvaja;
a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
a → jednako;
a → predsa3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš
4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol
5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...
6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť
7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna
B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to
II. čast.
1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa
2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.
III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!
a1, á neskl. s.
1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
A-mužstvo;
vitamín A2. hud. tón a nota: A dur, a mol
3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
a. a. (ad acta)● nepovedať ani a, ani b nič;
od a po z od začiatku do koncaà čast. obch. po: meter à 100,– Sk
-
a i. skr. a iné, a iní, a inde
-
a priori prísl. (lat.) kniž. nezávisle od skúsenosti, vopred: odsúdiť niečo a p.
-
a. h. skr. ako hosť
-
ajhľa cit. kniž. vyj. upozornenie, poukázanie na niečo: a., kto mal pravdu!
-
arciknieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m. titul príslušníkov panovníckych rodov
-
ašpirácia -ie ž. kniž. úsilie dosiahnuť niečo, nároky na niečo: vedecké a-ie
□ mať a-ie, robiť si a-ie ašpirovať
-
ašpirant -a m.
1. uchádzač, čakateľ: a. na majstrovský titul
2. kto sa v ašpirantúre pripravuje na ved. prácu: interný a.;
-
ašpirantka -y -tiek ž.;
-
ašpirantský príd. k 2: a-é skúšky
-
ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
uchádzať sa o a-u -
ašpirovať nedok. kniž. robiť si nároky, ašpirácie, uchádzať sa: a. na funkciu riaditeľa
-
autodielňa -e ž. dielňa na opravu áut
-
autoopravovňa -e ž. opravovňa áut
-
až
I. spoj. podraď. uvádza vetu
1. časovú s význ. okolnosti a) po ktorú trvá dej nadradenej vety, kým: počká, až sa rozvidnie;
dotiaľ sa chodí s krčahom na vodu, až sa rozbije;
b) po ktorej sa uskutoční dej nadradenej vety, keď: až sa vrátime, dokončíme robotu;
c) počas ktorej prebieha dej nadradenej vety, keď: až pôjdeme domov, bude určite pršať2. príslov. miery (obyč. v podobe účinku): rozosmial sa, až mu vyhŕkli slzy;
zakričal, až sa v hore ozvaloII. čast.
1. vyj. veľkú, krajnú mieru; dokonca: zostať až do rána, snehu bolo až po pás, začervenať sa až po uši, prišlo nás až dvadsať
2. zdôrazňuje pripojený výraz; len, iba: prišiel na to až otec, dozvieme sa to až zajtra
3. stupňuje, zosilňuje význ. výrazu: jeho veselá až bujará nálada;
bol to utiahnutý človek až čudák4. vyj. rozpätie medzi dvoma pólmi: dvaja až traja, od dolín až po vrchy;
čísla 1 až 30III. až na predl. s A hovor. okrem, s výnimkou, vyjmúc: všetci až na jedného okrem jedného;
až na to, že ... odhliadnuc od toho, že ... -
ažúr1 -u m., ažúra -y, ažúrka -y -rok ž. mriežková výšivka: živôtik zdobený a-kou
ažúr2, pôv. pís. à jour prísl. načas: publ. byť a. byť hotový s niečím na určený deň
-
ažurita -y ž. admin. vykonanie práce v určený deň
□ publ. byť v a-e mať vybavené veci načas
-
babizňa -e ž. pejor. babisko
-
babraňa -e ž. hovor. expr. žena, kt. sa babre s robotou, babra
-
babuľa -e -búľ ž. hypok.
1. oslovenie dievčaťa, ženy
-
bachraňa -e ž.
-
baganča -e obyč. mn. ž. ťažká voj. al. prac. obuv: chlapci obutí v b-iach
-
bakuľa -e -kúľ ž. hrubá zakrivená palica, krivuľa, čugaňa: pastierska b.;
oprieť sa o b-u -
baňa -e ž. priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda: b-e na zlato;
b. Dolina;
pracovať v b-i;
zlatá b. i pren. zdroj veľkých príjmov; -
baranča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. mláďa ovce, jahňa;
-
baša -u mn. -ovia m. paša
-
batoľa -aťa mn. -atá -liat s. dieťa medzi 1. a 3. r. života;
-
bečať -í -ia nedok. vydávať zvuk bé: ovce b-ia;
expr. b-í ako ovca -
bedľa -e ž. jedlá huba s vysokou nožičkou a plochým veľkým klobúkom, bot. Lepiota
-
belaňa -e ž. zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza, ovca)
-
bežať -í -ia bud. bude b./pobeží nedok.
1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi;
b. ozlomkrky, opreteky;
b. ako bez duše;
zajac b-í poľom2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste;
oblaky b-ia;
po tvári mu b-ia kvapky potu3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára;
bež otvoriť!4. byť v chode, v činnosti (o stroji); konať sa (o činnosti); plynúť, ubiehať (o čase): motor b-í naprázdno;
film už b-í;
roky b-ia;
čas b-í;
vie, ako svet b-í;
všetko b-í podľa plánu;
nechať vec b. nestarať sa o ňu5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky
● mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.
-
bezdomovkyňa -e -kýň ž.;
-
bežkyňa -e -kýň ž.;
-
blahovôľa -e ž. blahosklonnosť, priazeň, zhovievavosť, láskavosť: b. vrchnosti;
z b-e zamestnávateľa; -
blčať -í -ia nedok. horieť plameňom, blkotať: oheň, vatra b-í;
-
bleduľa -e -dúľ ž.
1. jarná bylina s bielymi kvetmi, bot. Leucojum
2. expr. bledé dievča, bledá žena
-
blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty
-
bobuľa -e -búľ ž. dužinatý (šťavnatý) plod, obyč. guľovitého tvaru: b-e hrozna, egreša;
-
bodľač -e ž. hromad. bodľačie
-
bodľačie -ia s. hromad. bodliakový porast, bodľač, bodliaky: záhrada zarastená b-ím, pichať ako b.
-
bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;
-
boľačka -y -čiek ž. hovor. boľavé miesto; bolesť: b. sa zahojila, ruky samá b.;
mať b-u -
brandža -e ž. hovor.
1. oblasť činnosti; skupina ľudí z takej oblasti: robiť v jednej b-i;
spisovateľská b. -
brekyňa -e -kýň ž. listnatý strom s malými jedlými plodmi, bot. jarabina b. Sorbus terminalis
-
bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch
-
brnčať -í -ia nedok. expr. bzučať: komáre, včely b-ia;
b-nie cimbala -
broskyňa -e -kýň ž.
1. nízky ovocný strom s ružovými kvetmi, bot. Persica
2. jeho žltočervený al. zelenkavý plod s ryhovanou kôstkou;
-
brošňa -e ž. ozdobná spona;
-
bručať -í -ia nedok.
-
bučať -í -ia nedok. (o hovädzom dobytku) vydávať zvuk bú: kravy b-ia
-
byľ, byľa -e býľ/bylí ž.
1. nedrevnatá os rastliny, stonka: b-e obilia, trávy
2. steblo: niekoľko býľ sena
● do (poslednej) b-e úplne všetko;
-
bzučať -í -ia nedok.
1. (o lietajúcom hmyze, o niekt. strojoch a nástrojoch) vydávať zvuk bzz: včely, muchy b-ia;
basa, motor, ventilátor b-í;
b-nie turbín;
lietadlo b-í2. ozývať sa, zaznievať bzukotom: mesto b-í ako úľ;
čakáreň b-í hovorom -
ceduľa -e -dúľ ž. hovor. list papiera s oznámením: vyvesiť, vylepiť c-u;
na dverách visí c.; -
chichúňať sa, chichútať sa -a nedok. expr. chichotať sa: ch. sa do dlaní
-
chlapča -aťa mn. -atá -čiat s. expr. (malý) chlapec: zdravé, prešibané ch.;
-
chlopňa -e ž.
1. rozšírená predná časť goliera na šatách al. kabáte; pruh látky na otvore vrecka ap.
2. anat. svalový výbežok v srdci, cievach ap., kt. uzatvára al. uvoľňuje priechod a umožňuje prietok tekutiny iba jedným smerom: zápal srdcových ch-í;
-
chlpaňa -e ž.
-
chodkyňa -e -kýň ž.;
-
chrčať -í -ia nedok. vydávať chrapľavý zvuk: ch. od bolesti;
rádio ch-í;
neos. ch-í mu v prsiach -
chrchlať, chrchľať -e -ú nedok. expr.
1. vydávať chrchlavý zvuk, chripieť: pľúca, motory ch-li
2. vykašlávať hlien, odkašlávať
-
chúďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. slabé stvorenie, chudáčik, úbožiatko: malé ch., ch. dievča;
vydrž, ch. moje; -
chvíľa -e chvíľ ž. relatívne krátky časový úsek, okamih: vrátiť sa o ch-u, odísť na ch-u;
v poslednej ch-i v poslednom okamihu;
prežívať slávnostné, ťažké ch-e;
čakať hodnú ch-u dlho;
každú ch-u často;
v tejto ch-i teraz● mať dlhú ch-u nudiť sa;
prišla jeho ch. príležitosť, na kt. čakal;
posledné ch-e človeka hodiny pred smrťou; -
chyža -e ž.
1. izba
2. chatrč, domček;
-
cibuľa -e -búľ ž.
1. zelenina pestovaná pre podzemnú dužnatú aromatickú guľovitú časť použ. ako pochutina, bot. Allium
2. podobná podzemná časť iných rastlín: c. tulipánu, cesnaku
3. vec podobná cibuli: c. veže kopula;
pomn. cibule hovor. (vreckové) hodinky● naobliekaný ako c. veľmi;
-
cieňa, cieň -e ž. hosp. stavisko na úschovu vozov, náradia, kôlňa, šopa: uložiť drevo v c-i
-
cigánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec (v etnickom zmysle Cigánča) s. cigánske dieťa;
-
cigaretľa -e -tieľ ž. subšt. cigareta
-
cmúľať -a nedok.
1. cumľať, cucať: c. palec, cukrík;
2. obyč. pejor. bozkávať: ustavične sa c-jú
-
combáľať -a nedok. expr. kývať, knísať, hojdať, hompáľať: c. nohami, rukami
// combáľať sa: hlava sa mu c-a, čln sa c-a na jazere
-
crčať -í -ia nedok. tiecť tenkým (prerušovaným) prúdom, crkať, cŕkať: voda c-í;
krv c-í z rany -
cumľať -e -ú nedok. omáľať v ústach, cmúľať, cucať: c. cukrík, dieťa si c-e palec
-
cvendžať -í -ia -dž/-i! nedok.
1. vydávať zvonivý zvuk (po údere, náraze): kosa c-í, meče, poháre c-ia, c-iaca oceľ
2. zvonivo znieť, zvučať: v ušiach mu c-í jej zvonivý hlas;
smiech c-l -
darkyňa -e -kýň ž.;
-
depeša -e -í ž. dôležitá rýchla správa: d. veľvyslanca;
doručiť d-u -
dielňa -e ž.
1. miestnosť, v kt. sa koná obyč. remeselnícka al. výr. činnosť: obuvnícka, údržbárska, montážna d.
2. prostredie umel. al. ved. tvorby: obraz pochádza z d-e majstra Brunovského;
film je z d-e mladého režiséra;
tvorivé d-e na vedeckých konferenciách odborné diskusie, semináre; -
dieťa -aťa mn. deti -í -om -och -mi s.
1. nedospelý človek asi do 15. roku odkázaný na opateru dospelých: zdravé, živé d.;
výchova, výživa d-í;
opatrovať d-i;2. priame potomstvo vo vzťahu k rodičom: vzťahy rodičov a d-í, povinnosť d-í voči rodičom;
mať d-a byť rodičom;
cirk. Božie d-i3. expr. dôverné oslovenie blízkej osoby: zostaňte ešte, d-i!
4. človek ako produkt prostredia, doby: je d-om vrchov, dediny
● tešiť sa ako d. veľmi;
plakať ako malé d. bez zábran;
nosí d. pod srdcom je ťarchavá;
→ vyliať so špinavou vodou aj d.;
→ nemému d-u ani vlastná matka nerozumie;diéta -y diét ž. liečebná výživa: žlčníková d.;
predpísať d-u, liečiť d-ou; -
dievča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s.
1. nedospelá al. dospievajúca osoba žen. pohlavia, dievka: pekné, desaťročné d.;
chlapci a d-e;
d. na vydaj2. mladá, slobodná žena, dievka
3. hovor. milá: mať, nájsť si d.
4. hovor. žena; dôverné oslovenie ženy: naše d-á postúpili;
-
dieža -e ž. (väčšia) drevená nádoba; kaďa: zamiesiť cesto v d-i;
d. s namočenou bielizňou; -
dôchodkyňa -e -kýň ž.;
-
dogúľať -a dok.
1. skončiť gúľanie, prestať gúľať
2. gúľaním dopraviť, dokotúľať: d. klát
// dogúľať sa gúľaním sa dostať, dokotúľať sa: puk sa d-l do brány
-
nedok. doháňať -a
// dohnať sa expr. prihnať sa, prihrmieť: rýchlik sa d-l;
kŕdeľ detí sa d-l do dvoranedok. doháňať -a
-
dohodkyňa -e -kýň ž.;
-
dohrčať -í -ia dok.
1. prestať hrčať
2. expr. s hrčaním prísť: d. na motorke
-
dojča -aťa mn. -atá/-ence -čiat/-čeniec s. dieťa v prvých mesiacoch po narodení vyžadujúce dojčenie;
-
dokotúľať -a dok. prikotúľať: d. pneumatiku
// dokotúľať sa: klbko sa d-lo k dverám
-
domorodkyňa -e -kýň ž.
-
nedok. domýšľať -a
// domyslieť sa, domyslieť si prísť na niečo, dovtípiť sa, uhádnuť, pochopiť: d-l sa, čo chce;
čo nevie, to si d-í;
d. si koniec; -
donášač -a m. kto tajne donáša správy: d. klebiet;
špión a d. udavač; -
donášačstvo -a s.
-
nedok. donášať -a
1. k 1 – 4
2. byť donášačom, žalovať, udávať: d. na spolužiakov;
boja sa ho, lebo d-a3. prinášať zisk, vynášať: polia d-jú viac ako predtým;
majetok mu veľmi ned-l// doniesť sa (o zvuku) zaznieť, ozvať sa, doľahnúť: do dvora sa d-l spev mládencov;
nedok. k 1 donášať -a
-
nedok. donášať sa
// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu;
z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel; -
nedok. donášať si
-
nedok. dopĺňať -a, doplňovať
// doplniť sa
1. pribudnutím niečoho sa stať plným: nádrž sa rýchlo d-la vodou
2. pribudnúť do niečoho doplna: tekutina v organizme sa postupne d-í;
-
nedok. dopĺňať sa, doplňovať sa
-
nedok. dopúšťať -a
-
nedok. dopúšťať sa
-
doráňať -a dok. expr. poraniť na viacerých miestach, dokaličiť: d. si ruky;
búrkou d-ný strom; -
nedok. dorážať -a
1. k 1 – 3
2. znepokojovať, dobiedzať, dotierať: komáre d-li do nás, na nás
-
nedok. dosáľať -a
-
dostrieľať -a dok.
1. strelami na viacerých miestach zasiahnuť; tým poraniť al. poškodiť: d-ný terč;
d-li sa v súboji -
nedok. dosúšať -a, dosušovať
// dosušiť sa: seno sa d-í;
-
nedok. dosúšať sa, dosušovať sa
-
nedok. dosviedčať -a, dosvedčovať
-
doťať sa -tne -tnú dok. hovor. expr. veľmi sa opiť: d-l sa, že ani nevstal
-
nedok. dotláčať2 -a
nedok. dotláčať1 -a
// dotlačiť sa:
1. d. sa k pokladnici
2. ovocie sa d-lo;
-
nedok. dotláčať sa
-
nedok. doúčať -a, doučovať
// doučiť sa
1. učením si doplniť (vedomosti): d. sa zameškané učivo
2. skončiť učenie sa, prestať sa učiť: d-l sa a šiel do kina;
-
nedok. doúčať sa, doučovať sa
-
dováľať -a dok.
1. váľaním dopraviť (do cieľa), dogúľať: d. klát k bráne
2. expr. (váľaním) zašpiniť, uváľať: d-ný kabát
// dováľať sa:
1. poleno sa d-lo k ceste
2. expr. d-l sa v blate