Hľadaný výraz "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ a" v Slovníku cudzích slov

nájdených 421 výsledkov (4 strán)

  • a

    - v spišskom nárečí - koľko, koľký, -á
    - skratka pre ampér
    - skratka pre Akuzatív - v jazykovede
    - záporová predpona, napr. alogický = nelogický
    - po kusoch, za (po x kusoch, za y korún)
    - skratka pre ampér; medzinárodný symbol označujúci možnosť použiť všetky chemické prostriedky na textíliach

  • a capella

    - spev bez sprievodu nástrojov; skladba interpretovaná hudobníkmi unisono

  • a contrario

    - v protiklade

  • a dato

    - odo dňa vydania alebo vystavenia, napr. účtu

  • a limine

    - od začiatku, zásadne

  • a posteriori

    - zo skúseností, podľa skúsenosti

  • a potiori

    - poradie podľa dôležitosti

  • a priori

    - čo je vopred dané, pred získaním skúseností, len z rozumových dôvodov

  • a rivederci

    - taliansky pozdrav: do videnia

  • a tempo

    - v hudbe: v pôvodnom tempe

  • a tergo

    - odzadu

  • a vista

    - bez lehoty, netermínovaný (inkaso, zmenka, vklad)

  • A-V blok

    - jedna z foriem porúch srdcového rytmu

  • a. c.

    - latinská skratka anni curentis = v bežnom roku, tohto roku

  • a. Chr.

    - skratka výrazu ante Christum = pred Kristom, pred naším letopočtom

  • A. D.

    - latinská skratka z anno domini = roku Pána

  • a. m

    - skratka výrazu ante meridiem = pred poludním

  • A/D convertor

    - analógovo-číslicový (analógovo-digitálny) prevodník

  • A/S/L

    - skratka z anglického "Age/Sex/Location" - vek/pohlavie/miesto pobytu

  • abatiša

    - predstavená ženského kláštora niektorých rádov rímskokatolíckej cirkvi

  • Ačhen Devleha

    - V rómštine - Dovidenia
    - V rómštine - Ostávajte s Bohom

  • ajanámša

    - prvok indickej astrológie; meniaca sa uhlová rozteč počiatkov tropického a siderického zverokruhu

  • alkovňa

    - výklenok, prístenok v obytnej miestnosti

  • anciáša

    - v bansko-štiavnickom nárečí - kliatba

  • aňďa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - švagriná

  • Angušťa

    - V rómštine - Prsty

  • aňimuk

    - v šarišskom nárečí - ticho

  • ašant

    - černoch

  • ašpirácia

    - snaha po vyniknutí a uplatnení; úsilie o získanie niečoho

  • Aspirácia a extrakcia spermií

    - sú chirurgické zákroky, pri ktorých sa spermie odoberú z mužských reprodukčných orgánov v prípade, že partnerov ejakulát neobsahuje spermie. V niektorých prípadoch sa spermie môžu odobrať zo semenníkov (testes), alebo nadsemenníkov (epididymis) muža.

  • ašpirant

    - uchádzač, čakateľ; kto sa pripravuje na vedeckú prácu

  • ašpirantúra

    - postgraduálna forma štúdia s cieľom získať hodnosť kandidáta vied

  • ašpirovať

    - robiť si nárok, uchádzať sa o niečo

  • ašram

    - náboženský útulok voľne združujúci hinduistov venujúcich sa rozjímaniu, jogínov

  • ašrama

    - štyri štádiá života príslušníka vyššej kasty hinduistickej spoločnosti

  • ažiotáž

    - burzová špekulácia s cieľom vyvolať fiktívny dopyt po cenných papieroch

  • ažiotér

    - burzový špekulant

  • ažúr

    - prelamovaná keramická dekoratívna časť stavby umožňujúca priehľad; druh výšivky

  • ažúra

    - dierkovaná alebo mriežkovaná výšivka

  • ažurita

    - vykonanie úlohy v presne stanovenom termíne, presnosť

  • ažúrovať

    - ozdobovať ažúrom, vyšívať

  • babuša

    - v spišskom nárečí - babka

  • badevňa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - vaňa na kúpanie

  • bafľa

    - v oravskom nárečí - cigareta

  • baganča

    - ťažká pracovná alebo vojenská obuv

  • bambuľa

    - v spišskom nárečí - dutá guľa, brmbola

  • bandžať

    - v horno-nitrianskom nárečí - zapáchať

  • baštubňa

    - v spišskom nárečí - komora

  • beča

    - v záhorskom nárečí - súdok

  • bedňa

    - v šarišskom nárečí - debna

  • bešňa še

    - v šarišskom nárečí - besnejú

  • bezprestaňa

    - v šarišskom nárečí - neprestajne

  • bichľa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - kniha

  • bicigľa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - bicykel

  • biom - spoločenstvo živočíchov a rastlín v určitej veľkej geografickej oblasti spolu s makroklímou a prostredím biomasa

    - celková hmotnosť všetkých organizmov žijúcich v určitom okamihu v biocenóze; obnoviteľný zdroj energie vzťahujúci sa na jednotku objemu alebo plochy

  • birošňa

    - v spišskom nárečí - bírešská ubytovňa

  • bišueňa

    - V rómštine - 29 dvadsaťdeväť

  • bľačac

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - kričať

  • bľašanka

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - plechovka

  • boča

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - božtek

  • bokanča

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - topánka

  • boľa

    - v spišskom nárečí - lopta

  • bolcňa

    - v šarišskom nárečí - poistka

  • boža

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - bozk

  • bozuľa

    - v spišskom nárečí - hrča

  • braňa

    - v šarišskom nárečí - bránia

  • braňdža

    - v šarišskom nárečí - skupina, partia
    - odbor, odvetvie, oblasť podnikania alebo práce

  • brežaľ

    - v šarišskom nárečí - mačina - vrchná vrstva pôdy

  • brošľa

    - v spišskom nárečí - brošňa

  • brošňa

    - dekoratívna spona na odeve

  • buča

    - v záhorskom nárečí - tekvica

  • búchhaltiarňa

    - v bansko-štiavnickom nárečí - učtáreň

  • buďa

    - v šarišskom nárečí - domček, búda, šopa

  • bunč, buňča

    - v šarišskom nárečí - hrsť niečoho, kopa, hŕba, hrča na tele

  • bunča

    - v spišskom nárečí - hrča

  • bundža

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - hrsť, zväzok

  • bužňa

    - v spišskom nárečí - synagóga

  • čača, cha-cha

    - spoločenský tanec pochádzajúci z Kuby

  • čačkac

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - zdobiť

  • cebuľa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - cibuľa

  • ceduľa

    - potvrdenie, lístok so správou alebo oznámením; výveska, plagát; starší názov bankovky

  • čerevaňa

    - v horno-šarišskom nárečí - malá ryba, sardinka

  • čerťaž

    - najstaršie ruské mapy vytvorené z opisov ciest v 16. storočí

  • chiža

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - izba

  • chviľa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - počasie

  • chyža

    - v šarišskom nárečí - izba, dom

  • Čuča

    - V rómštine - Prsia

  • dača

    - chata, letné vidiecke sídlo v Rusku

  • daruľa

    - v spišskom nárečí - radodajka

  • depeša

    - súrna správa, telegram

  • derňa

    - v šarišskom nárečí - pažiť hruba asi 5cm

  • dešarža

    - hromadný výstrel, salva

  • deskiňa

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - gaštan

  • dešueňa

    - V rómštine - 19 devätnásť

  • diefča

    - v oravskom nárečí - dievča

  • diňa

    - v šarišskom nárečí - melón, tekvica
    - v šarišskom nárečí - tekvica

  • doňa

    - španielsky šľachtický a čestný titul žien

  • dooškúľať

    - v oravskom nárečí - doodierať

  • dovidzeňa

    - v šarišskom nárečí - dovidenia

  • dóža

    - najvyšší volený predstaviteľ stredovekej benátskej republiky

  • driľa

    - v šarišskom nárečí - strka

  • drišľa

    - v spišskom nárečí - tárajka

  • dudraňa

    - v oravskom nárečí - uhundraná žena

  • dueňa

    - v španielskom prostredí staršia pani, sprievodkyňa mladého dievčaťa alebo ženy

  • dupľa

    - v šarišskom nárečí - prídavok

  • džadovňa

    - v spišskom nárečí - útulok pre bezdomovcov

  • džaňdžoric

    - v spišskom nárečí - frflať

  • dzeľa

    - v šarišskom nárečí - delia

  • dziéfča

    - v trnavskom nárečí - dospelé (odrastené) dievča

  • dziévča

    - v trnavskom nárečí - dospelé (odrastené) dievča

  • dzífča

    - v trnavskom nárečí - dospelé (odrastené) dievča

  • dziňa hrižaca

    - v šarišsko-zemplínskom nárečí - melón vodový

Pozri výraz ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ A v synonymickom slovníku slovenčiny.

Naposledy hľadané výrazy: